príboj -a m. narážanie morských vĺn na breh;
príbojový príd.
príboj, -a m.
1. narážanie vĺn na pobrežie: morský p., p. vĺn, mora;
pren. valiace sa množstvo niečoho, príval: p. sily (Ráz.); Všetky hate medzi Máriou a Annou rozbil príboj bôľnych citov. (Vaj.)
2. miesto, kde pribíjajú plte k brehu;
príbojový, zried. i príbojný príd.: príbojové vlny; vlny s príbojným šumením (Jes-á)
(jeden) príboj; (bez) príboja; (k) príboju; (vidím) príboj; (hej) príboj!; (o) príboji; (s) príbojom;
(dva) príboje; (bez) príbojov; (k) príbojom; (vidím) príboje; (hej) príboje!; (o) príbojoch; (s) príbojmi;