polom, -u m., nár. i poloma, -y, -lôm ž.
1. les. polámanie, prelámanie lesných stromov účinkom vetra, snehu, prípadne inovaťou al. námrazou: snehový p.;
2. polámaný, polámaním zničený les; polámaný, zlomený strom: Možno zablúdiť do hustých hôr a polôm. (Dobš.) Polomy a vývraty sme cez zimu vyvozili. (Mor.);
polomový príd.: p-é plochy, p-é kalamity;
polomok, -mku m. zdrob. k 2