Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

polka -y -liek ž. tanec v dvojštvrťovom takte; hud. skladba v tomto rytme: česká p.;

polkový príd.: p. rytmus

polka ‑y ‑liek ž. (tanec); pol­ko­vý

---

Poľsko ‑a s.; Poliak ‑a mn. ‑ci m.; Poľka ‑y ‑liek ž.; poľský; poľsky prísl.

---

---

---

---

Poľka p. Poľsko

---

pôľka, -y, -ľok i poľka, -y, -liek ž. kraj. egreš: Nezrelé pôľky sa očistia a dajú sa dusiť. (Vans.) Rástli tam poľné čeršne a pod nimi kriačky divých pôľok a kysličia. (Ondr.) Prišli pre zeleninu za štyri grajciare a za päť pre poľky. (Tim.);

pôľkový i poľkový príd.: p. ker; pôľkové ploty (Kuk.)

---

pôlka, -y, -lok ž. kraj.

1. pola: p. sukne; Dlhé remence viseli z oboch strán na vyhnutej prednej pôlke širice. (Šolt.)

2. dlhší kus plátna, používaný na rozličné účely (ako prestieradlo, na privinutie dieťaťa k drieku matky, ako pokrývka hlavy ap.): Zuze ukradla Pupákova žena pôlku na pol štvrta rífa. (Taj.);

pôločka, -y, -čiek ž.

1. zdrob. expr. k pôlka;

2. pásik z plátna, ktorým sa upevňoval čepiec: Hlava v bielom čepci nad čelom čiernou pôločkou pripevnenom. (Šolt.) Cestou napraví si čepiec a pôločku na hlave. (Tim.) Ženy a dievčatá ta chodia čepce dať si šiť, pôločky vyšívať. (Šolt.)

---

poľka¹ p. polka¹

poľka² p. pôľka

---

polka¹ (star. i poľka¹), -y, -liek ž. druh tanca; hudobná skladba v rytme a tempe tohto tanca: česká polka; tancovať polku; Naša kapela sa činí, doniesla svižné valčíky Strausove a poľky. (Kuk.) O mazúrke a o poľke ešte len prídu chýry. (Jes.); zahrať polku;

polkový príd.: p-á figúra, p. rytmus

---

polka², -y, -liek ž. nár.

1. zástera, zásterka: (Žena) utiera lavicu polkou, predpásanou pred sebou, aby si sadla príchodzia. (Min.)

2. podlhovastá šatka, šál na hlavu: Sesternice založili Oľge plášť i ľahkú ženiliovú polku na hlavu. (Šolt.)

3. plachta na nosenie dieťaťa na rukách: okrútiť sa do p-y

polka³, -y, -liek ž. hovor. polovica, polovička: p. jablka, p. chleba; Ráno narazil polku bieleho piva a štvrtku čierneho (Tat.) päťdesiatlitrový sud.

---

Poľsko, -a str. ľudovodemokratický štát v severovýchodnej Európe;

Poliak, -a, mn. č. -ci m. príslušník poľského národa;

Poľka, -y, -liek ž.;

poľský príd.: p. jazyk; p. národ; Poľská ľudová republika;

(po) poľsky prísl.: rozprávať, učiť sa (po) p.

polka podstatné meno, ženský rod

(jedna) polka; (bez) polky; (k) polke; (vidím) polku; (hej) polka!; (o) polke; (s) polkou;

(dve) polky; (bez) poliek; (k) polkám; (vidím) polky; (hej) polky!; (o) polkách; (s) polkami;

Polka Poľka Půlka

polka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	polka
G	(bez)	polky
D	(k)	polke
A	(vidím)	polku
L	(o)	polke
I	(s)	polkou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	polky
G	(bez)	poliek
D	(k)	polkám
A	(vidím)	polky
L	(o)	polkách
I	(s)	polkami

Priezvisko POLKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 152×, celkový počet lokalít: 44, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HLAVICE (obec KLOKOČOV), okr. ČADCA – 39×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 9×;
TURKOV (obec TURZOVKA), okr. ČADCA – 8×;
TURZOVKA STRED (obec TURZOVKA), okr. ČADCA – 6×;
VRCHPREDMIER (obec KLOKOČOV), okr. ČADCA – 6×;
DLHÉ POLE, okr. ŽILINA – 5×;
SVEDERNÍK, okr. ŽILINA – 5×;
VYŠNÝ KONIEC (obec TURZOVKA), okr. ČADCA – 5×;
HRNČIAROVCE NAD PARNOU, okr. TRNAVA – 4×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 4×;
...

ako Poľky je o ≈ jako Polky je o
Dalmácie, a keby Poľku ≈ Dalmácie, a kdyby Polku
polku Bohémienne a trio ≈ polku Bohémiene a trio
Poľku, tak do Haliče ≈ Polku, tak do Haliče
Poľky je o to ≈ Polky je o to
polky, sambu, rumbu a ≈ polku, sambu, rumbu a
Som Poľka a my ≈ Jsem Polka a my
že je Poľka a ≈ že je Polka a
...