polica i polic ž. 1. csl súčasť nábytku zhotovená obyč. z dosák a slúžiaca na uloženie rozličných vecí: F kuchiňi máme jednú veľkú poľic a ešťe mejšú poľíčku (Dol. Lehota DK); F_pitvore medzi kochovima piľierma bola poľica na hrnce a hrnčoke (Pukanec LVI); A ťem ser zme položiľi tavoka na policu pod hradu zasušuťi (Čelovce MK); Na sceňe mieli zavesenú policu, tam dávali taňírki a mise (Dúbravka BRA); Mosím utret tú polic (Dol. Orešany TRN); Dakedi buľi mesto kredencoh ľem poľice a tam śe ukladaľi harčki, taňire (Žalobín VRN) 2. jzsl upravená žŕdka s oblúkmi na odkladanie chleba: Na policu odložiľi chlép, ket ho vitáhli s_pece abi ochládol (Biely Kostol TRN); Ked upíkli chleba, pecne uložili na polic lebo poličku (Blatné MOD) 3. stredná nosná časť krovu: Polica má zospotku potporu a police sa hore. To mosí iď do puntovici a potom do polici tak šikmo (V. Maňa VRB) 4. doklad o poistení vystavený poisťovňou: poľica (Sučany MAR, Hor. Lehota DK) 5. plech pripevnený na spodnej časti predného podvozku: Naspodeg zaz išu̯a polica (Kunov SEN); polička i polka4 ž. zdrob. k 1: Školskie kňiške son mávala uložeňie na poľički (Pukanec LVI); Samích poličék tu narobil (V. Rovné BYT); F_kuchiňi bila taka pulka na harčki (Dl. Lúka BAR); Na scene bila pulka (Dl. Lúka BAR)