poliak, -a m. hovor. vietor z poľskej strany, severák: Vonku poťahoval studený „poliak“, akoby klince do kože pral. (Kuk.) Keď poliak duje, zima nasleduje. (porek.)
Poľsko, -a str. ľudovodemokratický štát v severovýchodnej Európe;
Poliak, -a, mn. č. -ci m. príslušník poľského národa;
Poľka, -y, -liek ž.;
poľský príd.: p. jazyk; p. národ; Poľská ľudová republika;
(po) poľsky prísl.: rozprávať, učiť sa (po) p.