podolie, -ia str. bás. zastar. údolie, rovina: Zleteli orli z Tatier, tiahnu na podolia. (Chal.)
podolie s kraj pod vrchmi, rovina: Ja Lukač, walach s podoli, weznem mu kameneg soli (Pas 18. st) P. tpn osadil se zde w Podolj (Podolie 1577); -ný, -ský príd: mate-li zemi podolskou vniveč obratili v moc svou (HP 1596); luky wrchowe raz se kosia, podolne dwa razi (STUPNÉ 1770)