podhorie [-í] s kraj, miesto, územie na úpätí hôr pod horami: po wsseckom podhorj s nimi pochodilj a dedinj podhorskye skrze owsa podholdowaly (D. STRHÁRE 1673 E); kupil styry ostredky na podhory mezy cestamy (ČAJKOV 1720); montis radix: podhori (KS 1763)
P. tpn Podhore (Podhorie 1397 VSO); -ský, podhôrny príd: mam ga drahe vyna podhorske (PRIEVIDZA 1588); wedle spusobu a obycege podhorskeho prawa zadala rozdawky a oslobodzeny teg gisteg sstwrtky (TRSTÍN 1645); chcem miti sedlakuv podhorskych i vidjeckych (STARHRAD 1652 CM); (gróf) kraginy Uherskeg dolnich stran podhornych (L. JÁN 1672 MŽ); dedinj podhorskye skrze owsa podholdowaly (D. STRHÁRE 1673); hlasni podhornych dedin penežity plat svuj maju (VRŠATEC 1683 U2); subst podhôrne s peňažná dávka namiesto naturálnej v podhorských oblastiach: w Solcsankah lezycze winohrady gine su slobodne a gine podhornye, s kterych y dezma y podhornye sa dawa (SOLČIANKY 1775)