pochyba, -y, obyč. v mn. č. pochyby, -chýb ž.
1. neistota, pochybovanie, pochybnosť: mať p-y, byť na p-ách, zostať v p-ách; uviesť niekoho do pochýb; vyviesť niekoho z pochýb; A k tomu strach, pochyba, obavy, neistota. (Kuk.); niet (nebolo) pochyby, pochýb, že ... je (bolo) isté;
2. nár. chyba: Svoju si povyšujú a na druhej nachodia pochyby. (Tim.) Je verná. Nieto na nej pochyby. (Dobš.)