plánka -y -nok ž.
1. planý, divý, neštepený ovoc. strom
2. plod takého stromu: trpké p-y
● expr. oči ako p-y veľké;
plánkový príd.;
plánočka -y -čiek ž. zdrob.
planka -ky -niek ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ region. ▶ doska, latka, obyč. v plote: planky si robíš sám alebo ich kupuješ?
plánka -ky -nok ž. 1. ▶ divorastúci nezaštepený ovocný strom: stará, vysušená p.; pestovať hrušku na podpníku plánky; zaštepiť plánku; Obyčajne sa vybrali už ráno s rýľmi do riečnej regulácie povyše dediny, kde rástli čerešňové a slivkové plánky. [M. Zelinka] 2. ▶ plod takéhoto stromu: trpké plánky; jesť, ochutnať dozreté plánky; z pokrájaných plánok sa zvykol kvasiť ocot; uvarené sušené plánky patrili k tradičnej súčasti vianočných jedál najmä v horských oblastiach Slovenska ◘ fraz. oči ako plánky veľké oči ◘ parem. na Bartolomeja každá plánka zrelá (24. august) ▷ plánočka -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: kyslé plánočky; odtrhnúť si plánočku; uprostred poľa stála stará p. ◘ parem. na Matúša koniec leta, veď každá plánočka je už dozretá (21. september)
plánočka ↗ plánka
plánka, -y, -nok ž.
1. planý, divý, nezaštepený strom;
2. ovocie z neho
● expr. mať oči ako p-y veľké;
plánkový príd.: p-é semená;
plánočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
(jedna) plánka; (bez) plánky; (k) plánke; (vidím) plánku; (hej) plánka!; (o) plánke; (s) plánkou;
(štyri) plánky; (bez) plánok; (k) plánkam; (vidím) plánky; (hej) plánky!; (o) plánkach; (s) plánkami;