Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

plachý príd.

1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: p-é dievča; p. pohľad, p-á prosba

2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: p. kamzík, p-é vtáča

3. expr. jemný, letmý: p. bozk, p. stisk ruky;

placho prísl.: p. sa obzrieť, p. sa správať;

plachosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
plachý; placho prísl.; plachosť ‑i ž.

plachý -chá -ché 2. st. -chejší príd. 1. ▶ (o človeku) ktorý je málo odvážny, neistý v kontakte s inými ľuďmi, bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom; syn. ostýchavý: citlivé, plaché dievča; chlapec bol trochu p. a uzavretý; p. bozk na líce; p. stisk ruky; plaché dotyky; dívala sa na hosťa plachým pohľadom; vždy bola plachejšia, hanblivejšia
2. ▶ (o zvierati) ktorý sa ľahko vyplaší, rýchlo utečie pred niečím neznámym, rušivým; op. krotký: p. kamzík; plachá laňi fraz.; drozd nepatrí k plachým vtákom; ryby sú veľmi plaché stvorenia; drop je najplachejší a zároveň najohrozenejší vták na Slovensku
3. kniž., poet.ktorý má slabú intenzitu; trvajúci krátko, jemný, letmý, prchavý: p. záblesk; plaché okamihy spokojnosti; Zakryje jej holé plecia, aby oklamal svoju túžbu a ochránil jej plachý spánok pred ranným chladom. [P. Jaroš]
fraz. plachá ako laň (o žene, dievčati) veľmi plachá, nesmelá

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasommalodušnýmalovernýmalomyseľnýkniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá dušaľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáčaplachý: plaché zvieraokúňavýostýchavýneistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanieustrašenýustráchanýustrachovanývystrašenýzried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matkyexpr. strachopudskýpejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúškyniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposranýzjemn. pokakaný; prestrašenýexpr.: rozklepanývyklepanýzried.: strachuplnýstrachostlivýstrachostivýzastaráv.: strachovlivýstrachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)


divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strminaplanýnekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastlinynešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlýnepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruženedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachýneskrotenýnár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statoknedotknutýnecivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajinapren. expr. panenský: panenská príroda

2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká silaživelnýneskrotnýbujnýneovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudynespútanýexpr.: besnýrozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človekzdivenýzdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvancaexpr.: rozdivenýrozdivočený: je rozdivený ako býkprudkýzúrivýkniž. ľútyexpr.: šialenýdiabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempoexpr. zurvalskýnár. durný: durný cval

3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1


hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slováokúňavýzdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevnícicudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľadkniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudiapricudný (príliš cudný) • plachýnesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie


krátky 1. ktorý má malý rozmer v dĺžke, čase, rozsahu (op. dlhý): krátke vlasy, krátke nohavicenedlhý (priestorovo al. časovo krátky): nedlhý stôl, nedlhá chvíľamalý: malá prestávkahovor. neskl. mini (obyč. o dĺžke ženských šiat; op. maxi): móda je opäť minikrátkodobý (ktorý trvá krátko): krátkodobý pobyt v cudzineprikrátky (príliš krátky): dostal prikrátky čas na rozmysleniedohľadný: splní sa to v dohľadnom časechvíľkovýmomentálnymomentnýzastar. momentánny (trvajúci veľmi krátko): bola to len chvíľková známosť; momentálna, momentná rozpomienkaletmýpoet. plachý: bol to len letmý, plachý senpren. expr. šibeničný: dostali šibeničný termín na splnenie úlohyjadrný (krátky a výstižný): jadrná rečlakonickýúsečný (krátky a strohý): lakonické, úsečné vetystručný (op. podrobný): stručný slovník, prehľadexpr. zastar. obkratnýexpr.: kratučkýkratuškýkratunkýkratulinký (veľmi krátky)

2. p. slabý 2, zlý 2


letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmevchvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojemrýchlykrátkynáhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľadpoet. plachý: plachý sen

2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitnýpovrchnýnedôslednýhrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánunevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvomimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkouexpr.: jemnýplachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)


ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sahanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznaťbyť nesmelýbyť plachýbyť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačitézastar. stiesňať sazastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvaniaexpr.: ošívať saonačiť sanár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravduokúňať saotáľaťokolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar


plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

3. p. krátky 1


tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasnýnehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie bránynečujnýnepočuteľnýnezvučnýzried.: bezzvučnýbezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vravanehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motorapolohlasnýpolohlasitýtlmenýpritlmenýpridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasombezhlasýbezhrmotnýexpr.: tichučkýtichulinkýtichunký (veľmi tichý)

2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivýmĺkvyzamĺknutýzastar. zamĺklybez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slovmálovravnýnevravnýnezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapeckrotkýmiernynevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povahaplachýutiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojnýnerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímaniemierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie životapren. mĺkvymlčanlivýzamĺknutýzamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

plachý, 2. st. plachejší príd.

1. (o človeku) nesmelý, bojazlivý: p. človek, p-á žena, p-é dieťa;

2. (o zvierati) utekajúci pred všetkým rušivým, bojazlivý; neskrotený: p. kôň, p-á srnka, p-á ryba, p-é vtáča;

3. prezrádzajúci bojazlivosť, nesmelosť, ustrašenosť: p. pohľad, p-á prosba; p-á zvedavosť (Pláv.); p. sen krátky, letmý;

placho prísl. nesmelo, bojazlivo, ustrašene: p. pozerať, prosiť, p. klopiť oči;

plachosť, -ti ž.: p. vtákov, rýb, lesnej zveri

Morfologický analyzátor

plachý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) plachý; (bez) plachého; (k) plachému; (vidím) plachého; (o) plachom; (s) plachým;

(štyria) plachí; (bez) plachých; (k) plachým; (vidím) plachých; (o) plachých; (s) plachými;


(jeden) plachejší, plachší; (bez) plachšieho, plachejšieho; (k) plachejšiemu, plachšiemu; (vidím) plachšieho, plachejšieho; (o) plachejšom, plachšom; (s) plachším, plachejším;

(traja) plachejší, plachší; (bez) plachejších, plachších; (k) plachším, plachejším; (vidím) plachejších, plachších; (o) plachejších, plachších; (s) plachšími, plachejšími;


(jeden) najplachší, najplachejší; (bez) najplachšieho, najplachejšieho; (k) najplachejšiemu, najplachšiemu; (vidím) najplachšieho, najplachejšieho; (o) najplachejšom, najplachšom; (s) najplachším, najplachejším;

(dvaja) najplachší, najplachejší; (bez) najplachejších, najplachších; (k) najplachším, najplachejším; (vidím) najplachejších, najplachších; (o) najplachejších, najplachších; (s) najplachšími, najplachejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) plachý; (bez) plachého; (k) plachému; (vidím) plachý; (o) plachom; (s) plachým;

(tri) plaché; (bez) plachých; (k) plachým; (vidím) plaché; (o) plachých; (s) plachými;


(jeden) plachejší, plachší; (bez) plachšieho, plachejšieho; (k) plachejšiemu, plachšiemu; (vidím) plachejší, plachší; (o) plachejšom, plachšom; (s) plachším, plachejším;

(štyri) plachejšie, plachšie; (bez) plachejších, plachších; (k) plachším, plachejším; (vidím) plachejšie, plachšie; (o) plachejších, plachších; (s) plachšími, plachejšími;


(jeden) najplachší, najplachejší; (bez) najplachšieho, najplachejšieho; (k) najplachejšiemu, najplachšiemu; (vidím) najplachší, najplachejší; (o) najplachejšom, najplachšom; (s) najplachším, najplachejším;

(dva) najplachejšie, najplachšie; (bez) najplachejších, najplachších; (k) najplachším, najplachejším; (vidím) najplachejšie, najplachšie; (o) najplachejších, najplachších; (s) najplachšími, najplachejšími;


ženský rod

(jedna) plachá; (bez) plachej; (k) plachej; (vidím) plachú; (o) plachej; (s) plachou;

(dve) plaché; (bez) plachých; (k) plachým; (vidím) plaché; (o) plachých; (s) plachými;


(jedna) plachšia, plachejšia; (bez) plachejšej, plachšej; (k) plachejšej, plachšej; (vidím) plachejšiu, plachšiu; (o) plachejšej, plachšej; (s) plachejšou, plachšou;

(štyri) plachejšie, plachšie; (bez) plachejších, plachších; (k) plachším, plachejším; (vidím) plachejšie, plachšie; (o) plachejších, plachších; (s) plachšími, plachejšími;


(jedna) najplachšia, najplachejšia; (bez) najplachejšej, najplachšej; (k) najplachejšej, najplachšej; (vidím) najplachejšiu, najplachšiu; (o) najplachejšej, najplachšej; (s) najplachejšou, najplachšou;

(dve) najplachejšie, najplachšie; (bez) najplachejších, najplachších; (k) najplachším, najplachejším; (vidím) najplachejšie, najplachšie; (o) najplachejších, najplachších; (s) najplachšími, najplachejšími;


stredný rod

(jedno) plaché; (bez) plachého; (k) plachému; (vidím) plaché; (o) plachom; (s) plachým;

(dve) plaché; (bez) plachých; (k) plachým; (vidím) plaché; (o) plachých; (s) plachými;


(jedno) plachejšie, plachšie; (bez) plachšieho, plachejšieho; (k) plachejšiemu, plachšiemu; (vidím) plachejšie, plachšie; (o) plachejšom, plachšom; (s) plachším, plachejším;

(dve) plachejšie, plachšie; (bez) plachejších, plachších; (k) plachším, plachejším; (vidím) plachejšie, plachšie; (o) plachejších, plachších; (s) plachšími, plachejšími;


(jedno) najplachejšie, najplachšie; (bez) najplachšieho, najplachejšieho; (k) najplachejšiemu, najplachšiemu; (vidím) najplachejšie, najplachšie; (o) najplachejšom, najplachšom; (s) najplachším, najplachejším;

(tri) najplachejšie, najplachšie; (bez) najplachejších, najplachších; (k) najplachším, najplachejším; (vidím) najplachejšie, najplachšie; (o) najplachejších, najplachších; (s) najplachšími, najplachejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PLACHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 290×, celkový počet lokalít: 87, najčastejšie výskyty v lokalitách:
BYSTRIČANY, okr. PRIEVIDZA – 21×;
BANKY (obec DIVIAKY NAD NITRICOU), okr. PRIEVIDZA – 14×;
NITRIANSKE RUDNO, okr. PRIEVIDZA – 14×;
KAMENEC POD VTÁČNIKOM, okr. PRIEVIDZA – 13×;
ZEMIANSKE KOSTOĽANY, okr. PRIEVIDZA – 12×;
ČAKLOV, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 10×;
ČEREŇANY, okr. PRIEVIDZA – 10×;
SOBRANCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 8×;
NOVÁKY, okr. PRIEVIDZA – 7×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 7×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor