plačko -a mn. -ovia m. plačlivý chlapec, plačlivé dieťa
plačko -ka pl. N -kovia m. 1. hovor. ▶ kto sa hneď ľahko, rýchlo rozplače; dieťa, ktoré často plače: som bojko a p.; syn nie je žiadny p.; z odvážlivca sa stal p.; v noci aj sedemkrát musím vstať k nášmu plačkovi 2. expr. zried. ▶ kto často prejavuje nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod., sťažovateľ: niektorí ľudia sú notorickí plačkovia
plačko p. uplakanec, rozmaznanec
rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznáka • maznoš • zried. maznavec • hovor. mamičkár • plačko • hovor. expr.: ufňukanec • rozpustenec • roztopašník • samopašník
uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa • expr.: plačko • usmrkanec • usmrkanča • usoplenec • usoplenča • fňukáč • mraučiak • utrinos • smokľoš • hovor. expr.: ufňukanec • urevanec • pejor.: sopliak • sopľoš • sopeľ • pejor. bľačiak (Alexy)
plačko, -a, mn. č. -ovia m. hovor. chlapec (dieťa), ktorý(-é) často plakáva (Gab.)
(jeden) plačko; (bez) plačka; (k) plačkovi; (vidím) plačka; (hej) plačko!; (o) plačkovi; (s) plačkom;
(štyria) plačkovia; (bez) plačkov; (k) plačkom; (vidím) plačkov; (hej) plačkovia!; (o) plačkoch; (s) plačkami;