piskor -a m. súčasť ľud. hud. nástrojov, do ktorej sa fúka; píšťala: p. na gajdách, na fujare;
piskor -a mn. N a A -y m. hmyzožravec podobný myši, zool. Sorex
piskor1 G a A -ra pl. N a A -ry m. ▶ hmyzožravec podobný myši s hnedou zamatovou srsťou, pretiahnutou hlavou a zahnutými zubami: drobný p.; nepríjemný pach piskora; v zime piskory ohrozujú včely ▷ zool. piskor lesný syn. piskor obyčajný Sorex araneus; piskor malý Sorex minutus náš najmenší cicavec, chránený druh
piskor2 -ra pl. N -ry m. hud., etnogr. ▶ súčasť (ľudových) hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka, použiteľný aj ako samostatný hudobný nástroj: jednoduchý p.; klarinetový p.; vyrobiť, naladiť p.; z mecha ide vzduch do piskora; tradičné piskory boli z bazy alebo z trstiny; [...] ježibaba schytila gajdy, kožený mech vtisla pod pazuchu a do úst vložila piskor. [A. Habovštiak]
piskor p. píšťala 1
píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕby • dúčeľa • dúčeľ (Hviezdoslav) • piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdách • trembita (dlhá pastierska píšťala)
2. kosť na predkolení • dúčeľa • dúčeľ (Dobšinský)
piskor1, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. náustok píšťaly pri gajdách: Do huku hviždí piskor tuli-tuli. (Vaj.);
piskorový príd.: p. nástroj
piskor2, -a, mn. č. -y m. myši podobný malý cicavec; zool. p. obyčajný (Sorex araneus)
(jeden) piskor; (bez) piskora; (k) piskorovi; (vidím) piskora; (hej) piskor!; (o) piskorovi; (s) piskorom;
(jeden) piskor; (bez) piskora; (k) piskoru; (vidím) piskor; (hej) piskor!; (o) piskore; (s) piskorom;
(štyri) piskory; (bez) piskorov; (k) piskorom; (vidím) piskory; (hej) piskory!; (o) piskoroch; (s) piskormi;