piskor -a m. súčasť ľud. hud. nástrojov, do ktorej sa fúka; píšťala: p. na gajdách, na fujare;
piskor -a mn. N a A -y m. hmyzožravec podobný myši, zool. Sorex
piskor G a A -ra pl. N -ry m. (hmyzožravec)
piskor -ra pl. N a A -ry m. (súčasť niektorých hudobných nástrojov)
piskor1 G a A -ra pl. N a A -ry m. ▶ hmyzožravec podobný myši s hnedou zamatovou srsťou, pretiahnutou hlavou a zahnutými zubami: drobný p.; nepríjemný pach piskora; v zime piskory ohrozujú včely ▷ zool. piskor lesný syn. piskor obyčajný Sorex araneus; piskor malý Sorex minutus náš najmenší cicavec, chránený druh
piskor2 -ra pl. N -ry m. hud., etnogr. ▶ súčasť (ľudových) hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka, použiteľný aj ako samostatný hudobný nástroj: jednoduchý p.; klarinetový p.; vyrobiť, naladiť p.; z mecha ide vzduch do piskora; tradičné piskory boli z bazy alebo z trstiny; [...] ježibaba schytila gajdy, kožený mech vtisla pod pazuchu a do úst vložila piskor. [A. Habovštiak]
piskor p. píšťala 1
píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕby • dúčeľa • dúčeľ (Hviezdoslav) • piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdách • trembita (dlhá pastierska píšťala)
2. kosť na predkolení • dúčeľa • dúčeľ (Dobšinský)
piskor1, -a, 6. p. -e, mn. č. -y m. náustok píšťaly pri gajdách: Do huku hviždí piskor tuli-tuli. (Vaj.);
piskorový príd.: p. nástroj
piskor2, -a, mn. č. -y m. myši podobný malý cicavec; zool. p. obyčajný (Sorex araneus)
piskor1 m. i piskora ž. (pískor, pizgor, piskur) 1. strsl, zried. zsl časť dychového hudobného nástroja, ktorá sa pri hraní prikladá k ústam, náustok: Ako mau̯ klarinéd v obloku položení, chiťiu̯ do zubou a odhrizou̯ mu tem piskor, čo sa pchá do úzd a dúcha (Trnie ZVO); Na gajdoh bú aj edon piskor (Poproč RS); Zapískaj bes piskora (Kňažia DK); Otĺkol kóru, stáhol a hned na tem dreve hu virezal, dal pískor a bola píščelka (Blatné MOD); piskora (Turč. Peter MAR); pizgor (Lukáčovce HLO) 2. lipt píšťalka z vŕby: piskor (Východná LM, Bobrovec LM) 3. turč plechová hračka na pískanie: piskor (Blatnica MAR); piskora (Turč. Peter MAR) 4. zried. zastrúhané brko z husacieho krídla upravené na píšťalku: pískor (Prochot NB) 5. dierka na gajdici: Bole piskore gajďici (Dol. Tisovník MK) 6. zried. zgem rozstrekovač vody na hadici: Fajermáňi si straťiľi piskor z haďici, tag ňemohľi na oheň striekaťi vodu (Kokava n. Rim. RS) 7. malá riečna ryba, zool. čík pruhovaný (Misgurnus fossilis L.): piskor (Jasenová DK, Lipt. Ján LM, Nedožery PDZ, Vyš. Nemecké SOB); piskur (M. Zalužice MCH) 8. hmyzožravec podobný myši, zool. piskor obyčajný (Sorex araneus): Do pasci sa chiťiu̯ namiesto miši piskor (Králiky BB); piskor (Kaľamenová MAR); pizgor (Trstín TRN) 9. strgem malý drevený kolík na hranie, tiež detská hra, pri ktorej sa paličkou udiera na tento kolík, piga: Chlapci se hrajú na piskor (Rochovce ROŽ); Obľoki povibíja̋ťe z vašim piskorom (Čierna Lehota ROŽ); Hrali se na piskor a oko mu vibili (Kameňany REV)
piskur p. piskor1
pizgor p. piskor1
piskor m 1. píšťala na gajdách vydávajúca vyššie tóny: trubač má tanec hrati začat, manželka má potem do swých dudý dúchat, swé pjskory a huk wedle neho obracat (SlK 1766-80) 2. zool lasica obyčajná Mustela nivalis: mustela: piskor (LC 1707); mustela: piskor, lasice (DSL 18. st) 3. zool sladkovodná ryba mieň obyčajný Lota lota: mustela fluvialis: piskor (KS 1763); mustela fluviatilis: piskor (GU 1794) P. tpn Piskoruicz (PISKOROVCE 1408 VSO); x. atpn Laurentio Pyskor (v Turci 1504)