pisár -a m.
1. kto v min. ovládal písmo a zaoberal sa písaním, prepisovaním, odpisovaním: stredovekí p-i
2. v min. (nižší) správny úradník: mestský, súdny p.
3. kto pripravuje písomnosti (na stroji); zamestnanec, kt. píše na stroji: dobrý, slabý p.;
pisárka -y -rok ž. k 3;
pisársky príd.: p-a chyba;
pisárik -a m. zdrob. iron.
pisár 1. p. úradník 2. p. spisovateľ
spisovateľ slovesný umelec píšuci obyč. prozaické diela: popredný svetový spisovateľ • literát (pracovník zaoberajúci sa písaním literárnych diel, literárnou kritikou a pod.) • hovor. pejor. škrabák (spisovateľ nízkej úrovne) • pejor.: perohryz • pisár • pejor. zastar. škriblér (Vajanský) • expr. čarbák
úradník osoba zastávajúca al. vykonávajúca úrad: colný úradník, súkromný úradník • hovor. pejor. škrabák • pejor. perohryz • pisár (v minulosti nižší správny úradník): súdny pisár
pisár, -a m.
1. kto v starších dobách odpisoval, písal listiny, listy, texty: stredoveký p., p. kníh;
2. trochu zastar. nižší konceptný úradník: mestský p.;
3. zried. kto píše, odpisuje na stroji;
pisárka, -y, -rok ž. administratívna sila, ktorá píše, odpisuje na stroji a vykonáva pomocné práce: p. na stroji, perfektná p.;
pisársky príd.: p-a prax;
pisárstvo, -a str. zamestnanie pisára;
pisárik, -a, mn. č. -ci m. zdrob. iron.
(jeden) pisár; (bez) pisára; (k) pisárovi; (vidím) pisára; (hej) pisár!; (o) pisárovi; (s) pisárom;
(štyria) pisári; (bez) pisárov; (k) pisárom; (vidím) pisárov; (hej) pisári!; (o) pisároch; (s) pisármi;