Pilát -a m.
● dostať sa niekde ako P. do kréda bez vlastného pričinenia, náhodne
Pilát, -a m.: bibl. Pontský Pilát rímsky miestodržiteľ v Judei, ktorý vraj (podľa biblických údajov) súdil Krista
● hovor. žart. dostal sa do toho ako P. do kréda bez vlastného pričinenia; hovor. expr. chodiť, behať od Poncia (od Kajfáša) k Pilátovi od jedného človeka (napr. úradníka) k druhému, z miesta na miesto pri zdĺhavom vybavovaní vecí
(jeden) Pilát; (bez) Piláta; (k) Pilátovi; (vidím) Piláta; (hej) Pilát!; (o) Pilátovi; (s) Pilátom;
(dvaja) Piláti; (bez) Pilátov; (k) Pilátom; (vidím) Pilátov; (hej) Piláti!; (o) Pilátoch; (s) Pilátmi;