pechota -y ž. hromad. pešie vojsko, novšie motostrelecké jednotky: motorizovaná p.;
pechotný príd.: p-é zbrane
pechota -ty ž. hromad. 1. hist. ▶ (v staroveku, v stredoveku) pešiaci vyzbrojení individuálnymi zbraňami, peší2 bojovníci: ľahká p. bojovníci s ľahkou výzbrojou, ľahkoodenci; ťažká p. bojovníci s ťažkou výzbrojou, ťažkoodenci; husitská p.; ťažko odená p. rímskeho vojska; príslušník rakúsko-uhorskej horskej pechoty špecializovanej na pohyb a boj v horskom teréne; slúžil pri jazdeckej pechote, pri dragúnoch 2. voj. ▶ vojsko, v ktorom sa vojaci (vyzbrojení individuálnymi zbraňami) pohybujú v boji pešo, pozemné pešie2 vojsko; vojaci pozemného vojska: námorná p. dopravovaná na bojisko loďami; výsadková p. dopravovaná na bojisko výsadkom; (prv) motorizovaná p. (od 20. stor.) vybavená bojovými vozidlami a obrnenými transportérmi, resp. ďalšou bojovou technikou, mechanizovaná jednotka, motostrelecké vojsko; poručík, vojak pechoty; útok pechoty na predmostie; jednotky pechoty vstúpili do mesta; letecké nálety spôsobili pechote ťažké straty; Tanky, delostrelectvo, pechota, kolóny zapadnuté prachom sa vlečú ulicami, únava premáha aj stroje, aj ľudí. [L. Ťažký]
pechota pešie vojsko • zastar. infantéria
pechota, -y, -chôt ž. hromad. pešie vojsko, pešiaci: horská p. špeciálne vycvičená pre boj v horách; motorizovaná p. dopravovaná autami; letecká p. dopravovaná lietadlami;
pechotný príd.: p. oddiel; p-é zbrane, p-é zákopy používané pechotou
(jedna) pechota; (bez) pechoty; (k) pechote; (vidím) pechotu; (hej) pechota!; (o) pechote; (s) pechotou;
(dve) pechoty; (bez) pechôt; (k) pechotám; (vidím) pechoty; (hej) pechoty!; (o) pechotách; (s) pechotami;