pechota -ty ž. hromad. 1. hist. ▶ (v staroveku, v stredoveku) pešiaci vyzbrojení individuálnymi zbraňami, peší2 bojovníci: ľahká p. bojovníci s ľahkou výzbrojou, ľahkoodenci; ťažká p. bojovníci s ťažkou výzbrojou, ťažkoodenci; husitská p.; ťažko odená p. rímskeho vojska; príslušník rakúsko-uhorskej horskej pechoty špecializovanej na pohyb a boj v horskom teréne; slúžil pri jazdeckej pechote, pri dragúnoch
2. voj. ▶ vojsko, v ktorom sa vojaci (vyzbrojení individuálnymi zbraňami) pohybujú v boji pešo, pozemné pešie2 vojsko; vojaci pozemného vojska: námorná p. dopravovaná na bojisko loďami; výsadková p. dopravovaná na bojisko výsadkom; (prv) motorizovaná p. (od 20. stor.) vybavená bojovými vozidlami a obrnenými transportérmi, resp. ďalšou bojovou technikou, mechanizovaná jednotka, motostrelecké vojsko; poručík, vojak pechoty; útok pechoty na predmostie; jednotky pechoty vstúpili do mesta; letecké nálety spôsobili pechote ťažké straty; Tanky, delostrelectvo, pechota, kolóny zapadnuté prachom sa vlečú ulicami, únava premáha aj stroje, aj ľudí. [L. Ťažký]