pazúr, -a 6. p. -e, obyč. v mn. č. pazúry m. vtáčí al. zvierací dlhý, tenký končitý paznecht: sovie, orlie p-y, dračie p-y, roztrhať korisť p-mi, v p-och
● hovor. expr. dostať sa niekomu, do niečich p-ov pod moc, byť vydaný niekomu napospas;
pazúrik1, -a m. zdrob. expr.
pazúrik2, -a m. tvrdý štiepny kameň, z ktorého si človek v kamennej dobe zhotovoval nástroje a pomocou ktorého sa v praveku kresali iskry na oheň;
pazúrikový príd.: archeol. p-á čepieľka