päta, -y, piat ž.
1. zadná časť chodidla: zraziť p-y obyč. opätky; zvrtnúť sa na p-e obyč. na opätku; šaty po p-y veľmi dlhé; pren. Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.)
● expr. niekomu p-y lízať pochlebovať, podlizovať sa; hovor. prilepiť sa, lepiť sa niekomu na p-y neodbytne ísť, chodiť za niekým; expr. otrčiť p-y zomrieť; hovor. vytiahnuť p-y (z domu) vyjsť, odísť; ukázať p-y ujsť; hovor. od hlavy po p-y (do p-y) celý; hovor. premerať si niekoho od hlavy po p-y, od p-y do hlavy opovržlivo prezrieť; kniž. Achillova päta zraniteľné miesto, slabá stránka, slabina; hovor. to nemá ani hlavy (hlavu) ani p-y (p-u) je to bez zmyslu, nelogické; hovor. stúpa mu na p-y a) doháňa ho; b) prísne stíha jeho chyby, nedostatky; byť dakomu v p-ách, kráčať dakomu v p-ách, za p-ami sledovať ho; žart. Kto nemá v hlave, má v pätách (prísl.) o zábudlivom človeku; hovor. To mi ani do päty nevošlo (Kuk.) ani som na to nepomyslel.
2. hovor. časť obuvi al. pančuchy, ktorá sa nosí na päte: topánky, pančuchy sú zodraté na p-ách;
3. spodná al. zadná časť nejakého predmetu (napr. vrchu, stromu): p. stĺpa, p. lyží, p. hory, p. stromu, p. kríža; geom. p. kolmice miesto kde sa kolmica dotýka priamky, s ktorou zviera pravý uhol;
pätový i pätný príd.: p. kĺb;
pätka1, -y, -tiek ž. zdrob. k 1, 2 malá päta;
pätička, -y, -čiek i pätôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
päťka, -y, -tiek i pätorka, -y, -riek ž.
1. číslica 5 (označujúca počet piatich jednotiek);
2. škol. známka piateho stupňa, nedostatočná;
3. útvar skladajúci sa z piatich členov, jedincov: víťazná päťka;
4. hovor. niečo označené číslom 5, napr. električka, izba, pretekár ap.
pätka1 p. päta
pätka2, -y, -tiek ž.
1. menší výstupok, spodná časť niečoho slúžiaca obyč. na zachytenie, podopretie, pätica: p. stopky, p. pažby, p. stĺpa; výsevná p. sejačky; p. spony;
2. krajč. časť odevu zakrývajúca vrecká, záklopka: Na blúze boli dva rukávy, štyri vrecká, zakryté „pätkami!“. (Jes.);
pätkový príd. p. tlak, p-á hrana