pastva1 ž.
1. strsl, záh miesto, kde sa pasie dobytok, pasienok: Kúpiľi pastvu a pásľi (Tvrdošín TRS); Isťebňäňi maľi tuná ča̋sku pastvi a čuosi aj kosiľi (Beňova Lehota DK); Mi zme maľi svoju pastvu aj urbár (Tajov BB); Rano zaz viháňaľi na pastvu (Hnúšťa RS); Krávi sa mieli ponajprf na pastvu viháňat (Mokrý Háj SKA)
2. strsl porast ako potrava pasúcich sa zvierat, paša: Stare prasňice sa pasavaľi tu f pastve (Liesek TRS); Posu̯au̯ okrez na zľepšeňia pastvi tomášovu múčku (Podkonice BB); Aňi oňi ňemaľi ľepší krm ako mi s ednej pastvi (Kokava n. Rim. RS); De púšta̋š tia statki, ši tam je pastva? (Slavošovce ROŽ)
3. zried. obdobie, keď sa pásol dobytok: Enem že do téj pastvi málokerí (prút) ostál, lebo ho ďecka polámali (Mokrý Háj SKA)
4. pasenie: Na rok buďe aj tvoja̋ lúka f pastve (Čierna Lehota ROŽ)
pastva2 ž. stržit, strnitr nástroj na chytanie (škodlivých) zvierat, pasca: Nastavím pastvu, viďev som f komore miš (Ludanice TOP); Dobre je daď na pastvu oreh alebo slaňinku, na to sa miši chiťá (Lapáš NIT); pastva (Vráble); pastvička ž. zdrob. expr.: Aj som stavav pastvički a ňišt sa ňechiťilo (Ludanice TOP)