parobok -bka mn. -ci m. (v dedinskom prostredí) mládenec, šuhaj: p. na ženenie
parobok -bka pl. N -bci/-bkovia G -bkov m. hovor. zastaráv. ▶ (obyč. v dedinskom prostredí) slobodný dospievajúci chlapec al. mladý muž, mládenec, mladík, šuhaj: mladý, rúči, polodospelý p.; šarišskí parobci v krojoch; Vyrastení parobkovia, pyšní, že môžu byť celej obci užitoční, jelšovými halúzkami šľahali vodu a plašili ryby do prielazu. [B. Belák]; Čo sa predvádzaš ako opitý parobok? [A. Pavelková]; Ona pred tebou nikoho nemala, veď aj na zábavách s ňou parobci nechceli tancovať, lebo si nikoho nepustila k telu. [M. Zelinka] ▷ parobček -ka pl. N -kovia m. zdrob. i expr.: v programe účinkoval jeden p. a samé dievčence; parobčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: U nás také parobčisko, do povaly mu je nízko. [ľudová pieseň]
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
parobok p. mládenec
parobok, -bka, mn. č. -bci m. dedinský mládenec, šuhaj;
parobček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;
parobčisko, -a, mn. č. -á, -čísk str. i m. zvel. expr.
(jeden) parobok; (bez) parobka; (k) parobkovi; (vidím) parobka; (hej) parobok!; (o) parobkovi; (s) parobkom;
(štyria) parobci; (bez) parobkov; (k) parobkom; (vidím) parobkov; (hej) parobci!; (o) parobkoch; (s) parobkami;