Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

palica -e -líc ž.

1. dlhší, rovný a tenký kus dreva (opracovaný použ. na podopieranie, pri hre ap.): odrezať si lieskovú, dubovú p-u; vychádzková p.; hokejová p. hokejka; lyžiarske p-e; biskupská, maršalská p. odznaky hodnosti, moci; chodiť o p-i

2. (za feud.) výkon trestu údermi palicou: dostať 25 p-íc

● → vyjsť na žobrácku p-u, → lámať nad niekým p-u; p. má dva konce následky konania sa môžu obrátiť proti zámeru pôvodcu;

palicový príd.;

palička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1: expr. nohy ako p-y tenké

2. čo je podobné malej palici: bubenícke p-y; čipkárske p-y;

paličkový príd.: p-é písmo verzálka písaná rukou

palička -ky -čiek ž. zdrob. (malá palica)

palička -ky -čiek ž. (pracovníčka pri peci)

palica -ce palíc ž. 1. ▶ dlhší kus rovného tenšieho dreva, často opracovaný, slúžiaci obyč. na nejaký účel: pastierska p.; p. na zaháňanie dobytka; nahrubo otesaná p.; palice do fazule na ťahanie popínavých rastlín; koniec, hrot palice; odrezať palicu; zlomiť palicu ↗ i fraz.; zahnať sa palicou; udrieť, zbiť niekoho palicou; udierať palicou o zem; Matej vyberie miesto pri plote z lieskových palíc, odhŕňa sneh, najprv čakanom a potom nohou. [V. Šikula] □ pútnická palica atribút mnohých svätých v ich výtvarnom zobrazení ako symbol ochrany pred zlými duchmi
2. ▶ (zdravotná) pomôcka s rukoväťou a hrotom vyrábaná z rôznych materiálov, používaná pri chôdzi, palička: vychádzková drevená, hliníková p.; skladacia p. pre nevidiacich; stojí, opierajúc sa o stareckú palicu; po úraze chodí o palici; Starý otec nikdy nekríval. A nikdy nechodil bez palice. [D. Dušek] □ biela palica signalizačná a orientačná pomôcka, ktorú používajú nevidiaci pri chôdzi
3. často ako súčasť lexikalizovaných spojení ▶ dlhší umelecky opracovaný predmet ako odznak najvyššej moci al. hodnosti v istej hierarchii: biskupská palica a) bohato zdobená, navrchu obyč. zahnutá palica, ktorú používa biskup a je symbolom jeho moci a poslania, berla b) (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) bohoslužobný predmet, ktorý môže používať výlučne biskup al. predstavený monastiera; richtárska palica (v minulosti) symbol úradnej moci richtára, feruľa; maršalská palica odznak hodnosti maršala ↗ i parem.
4. ▶ jednotlivá al. párová pomôcka používaná pri rôznych športoch: golfová p.; bejzbalová, softbalová p. pálka; šermiarska p. baton; biliardová p. tágo; lyžiarske palice; turistické, trekingové palice; výroba bojových palíc; používať špeciálne palice na severskú chôdzu; Hráč [golfu] má svojho caddyho – nosiča palíc. [Pt 1998]; Prvýkrát skúšame chôdzu s teleskopickými palicami. Osvedčujú sa, hlavne teraz, keď sú chodníky mokré. [Cs 2005]
5. hovor. ▶ tyč, na ktorú je nasadený nejaký pracovný nástroj al. na ktorej je upevnené nejaké zariadenie, slúžiaca na držanie niečoho, manipuláciu s niečím: drevená p. so závitom na viaceré typy metiel a mopov; používať selfie palicu pri fotografovaní samého seba al. skupiny ľudí mobilným telefónom, smartfónom, ktorý je upevnený na tyči, aby sa rozšíril uhol po­hľadu
6. ▶ (v minulosti) prudký zásah dlhším tenkým kusom dreva; telesný trest vykonávaný bitím, palicovaním, úder: dostať, vyslúžiť si dvadsaťpäť palíc; červené pruhy, pásy na tele po palici; A tam [na dereši] mu vyťal päťadvadsať mastných palíc. [Ľ. Zelienka]; Mali rozkaz ho ubiť! Nikto nemôže prežiť päťdesiat palíc. [P. Karvaš]
7. obyč. pl. palice hovor. ▶ interpunkčné znamienko v podobe zvislej rovnej čiarky: dať text, informáciu do palíc; skontrolovať údaje v paliciach
◘ fraz. byť/vyzerať ako palica [do fazule] byť veľmi chudý; chodiť o žobráckej palici a) nemať potrebné prostriedky na živobytie, žobrať b) ponížene prosiť; lámať/zlomiť nad niekým, nad niečím palicu strácať, stratiť nádej, vieru v nápravu niekoho, niečoho, odsudzovať, odsúdiť niekoho, niečo; ostať o žobráckej palici ocitnúť sa v hmotnej núdzi; priviesť niekoho na žobrácku palicu pripraviť o majetok niekoho, ožobráčiť ho; to je tvrdá palica toho ťažko o niečom presvedčíš; vyjsť na žobrácku palicu prísť o všetok majetok, o všetky (hmotné) prostriedky
◘ parem. každý/dobrý vojak má/nesie v batohu/torbe maršalskú palicu každý môže dosiahnuť úspech, kariéru, spoločenské postavenie; kto chce psa biť, palicu si nájde kto chce, na kritiku si vždy nájde dôvod; [každá] palica má dva konce následky nášho konania môžu byť napokon iné, ako sme predpokladali, môžu sa obrátiť proti nám; pánboh/Pán Boh má palicu na každú opicu každá ľudská svojvoľnosť sa raz skončí a páchateľ zla príde vlastným pričinením do nešťastia
▷ zdrob. ↗ palička

palička -ky -čiek ž. 1. zdrob. ▶ menšia, kratšia palica: paličky ku kvetom; zbierať paličky v lese; Sedela zamyslene a pichala paličkou do zeme. [L. Ballek]; Chlapci sa hrajú s paličkou, rapocú po plote, plot spieva, cing, cing, cing... [L. Ťažký]
2. ▶ (zdravotná) pomôcka vyrábaná z rôznych materiálov, s rukoväťou a hrotom, používaná pri chôdzi, palica: vychádzková p.; paličky pre nevidiacich na orientáciu a signalizáciu; opierať sa o paličku; po chodníku opatrne kráča starček o paličke □ biela palička signalizačná a orientačná pomôcka, ktorú používajú nevidiaci pri chôdzi
3. ▶ párová obyč. skladacia pomôcka s rukoväťou a hrotom určená na turistiku, lyžovanie, vďaka ktorej sa výrazne znižuje zaťaženie kĺbov a zvyšuje stabilita pri pohybe v teréne, palica: turistické, trekingové paličky; lyžiarske paličky; pri strmom zostupe oceníte paličky; batoh má pútka a popruhy na uchytenie cepína a paličiek; pri zimnej turistike by mali byť teleskopické paličky samozrejmosťou
4. ▶ kratšia tenká pomôcka používaná pri istej špecializovanej činnosti, ktorou sa niečo naznačuje, ukazuje a pod.: dirigentská p. taktovka; mažoretská p. s výrazným zakončením na oboch stranách určená obyč. na rýchle krútenie na vystúpení mažoretiek; pán vo fraku a cylindri máva kúzelníckou paličkou; krupiér posúva výhry paličkou
5. ▶ krátke tenké drievko al. tenký kúsok plastu na upevnenie cukrovinky al. potraviny (pri príprave jedál): p. z nanuka; cukrová vata na paličke; palička používaná na zastoknutie do konca jaternice špajľa, špajdľa; Martin vystrelil Mone lízanku na paličke a ona mu za to dala krátky bozk na líce. [M. Hvorecký]
6. obyč. pl. paličky ▶ párové náčinie na jedenie pôvodne používané v niektorých ázijských krajinách: čínske, japonské paličky; správny spôsob držania paličiek; jesť paličkami; je prestreté, okrem príborov sú pre hostí nachystané aj paličky
7. obyč. pl. paličky ▶ špeciálne náčinie na zhotovovanie čipiek: čipkárske paličky; z bukového dreva vyrába viac druhov paličiek na paličkovanie; Mihali sa paličky čipkárok, ihly vyšívačiek, priadol sa ľan. [Pd 1994]
8. obyč. pl. paličky hud. ▶ (párová) súčasť bicieho hudobného nástroja: bubenícke paličky; cimbalové paličky; p., paličky na xylofón; udierať paličkou na triangel, na činel; hudobník používa paličky s nylonovými hlavicami
9. obyč. pl. paličky hovor. ▶ potravinársky výrobok tvarom pripomínajúci paličku, tyčinka: recept na bryndzové paličky z lístkového cesta; ozdobiť tortu čokoládovými paličkami; má rád celozrnné, chlebové paličky; kúpil si slané paličky na chrúmanie po ceste
◘ fraz. mať nohy ako paličky mať veľmi tenké, chudé nohy

palica, -e, -líc ž.

1. dlhší kus rovného, tenšieho dreva; kus tenšieho, rovného, dookrúhla vypracovaného dreva s rukoväťou, slúžiaci na podopieranie pri chôdzi: udrieť, pretiahnuť niekoho p-ou; opierať sa o p-u, chodiť o p-i; zastar. richtárska p. odznak richtárskej moci; biskupská p. odznak biskupskej moci, berla; šport. lyžiarske p-e slúžia na odrážanie pri lyžovaní; hokejová p. hokejka;

pren. expr. hlava: to je tvrdá p. hlavatý, neústupný človek, tvrdohlavec

● vyjsť na žobrácku p-u prísť na mizinu; zlomiť nad niekým p-u odsúdiť ho; Palica má dva konce, bije ona koho chce (prísl.) následky nesprávneho, zlého činu sa môžu obrátiť proti pôvodcovi. Kto chce psa biť, ľahko palicu nájde (prísl.) keď niekto niekomu chce škodiť, príčinu si ľahko vymyslí.

2. hist. úder palicou: dostal 20 palíc;

palicový príd.: p. dáždnik pánsky, ktorý možno upraviť na palicu; šport. p-á technika umenie narábať hokejkou;

palička¹, -y, -čiek ž. zdrob.

1. menšia drevená palica;

2. predmet majúci podobu malej palice; čipkárske p-y nástroj na výrobu čipiek; trepol paličkami na bubon (Jil.); hovor. expr. nohy ako p-y tenké

● vychudnúť na p-u (Jes.) veľmi;

paličkový príd.: p-é písmo písané v podobe tlačených písmen; p. steh (pri vyšívaní) ktorým sa vytvára tenká čiara

palička¹ p. palica

palička² p. palič¹

palič¹, -a m. robotník pri peci, ktorý má na starosti oheň a vypaľovanie výrobkov: p-i keramických pecí;

palička², -y, -čiek ž.;

paličský príd.

palička ž.
1. csl zdrob. expr. menšia drevená palica; trstenička: Ftedi nás tag biľi, paľičku ľieskovú a po rukách (Žaškov DK); Zala som zvrchu jednu paľičku (Ondrašová MAR); Po boku slameňáku klepkau̯ dvuma paličkámi, pokim čele ňepreklepkau̯ do dbouca (Čelovce MK); Dostaneš s tó palíškó! (Slavošovce ROŽ); Na paličce mal uvázaní biélí ručňík (Bošáca TRČ); Zobral naz gu chiži na dvor, dobre vipasal zos paľičku, no a tag nas puščil (Brezina TRB)
2. menší kus zakriveného tenšieho dreva, upravený a slúžiaci ako znak funkcie al. stavu (napr. na podopieranie pri chôdzi, ako podpera v záhrade, ako hák na zavesenie mäsa ap.): Ja mam i paľičku, bom chroma (Sobrance); Do fizolňí je najľepšia paľička z ľieski (Králiky BB); Masso pri údzení zavesujeme na palički (Vaďovce MYJ)
L. družbouská palička (V. Maňa VRB) - ako znak družbu
F. chuda jak paľička (Čerhov TRB) - veľmi chudá; kec ca mu palička ohladzila, nevedzel od zvóle, čo robit (Bzince p. Jav. NMV) - keď získal isté postavenie; trošku sa mu palička ohlaďila (Svätoplukovo NIT) - trochu zbohatol a spyšnel
3. predmet podoby menšej palice ako časť nejakého zariadenia al. nástroja
a. súčasť úľa: Krížom čez bok preložili dve paličke, na tech si čele staväle pláste (Čelovce MK); Tam (v úli) daľi križom dva palički a na ňich pčoli sebe zrobiľi toti pľajstri (Plechotice TRB)
b. súčasť krosien: Do člnka sa dala na paličku z metli cievka (V. Maňa VRB); Tote dva ňitki z ňiceľňicoch zviazaľi ku temu placenku a taka paľička śe šturila (Buglovce LVO); Predzu privedzeme na verchňi navoj, tam šturime do nej jednu paľičku (Brezina TRB)
c. priečka na rebríku: Na tej rojtľe sú slabie paľiśke, ľebo sä mi edná zlomila, kod son išla na koľešňi (Kokava n. Rim. RS)
4. drevené náradie používané pri pletení
a. venca: Po žatve sa uveu̯ velkí veňiec s klasov, zo troch strán boli palički hore, dole koleso (V. Maňa VRB); Nastrúhaľi zme zo siťini takie paľičke, s tima zme robiľi takie tabľičke a ked bou̯ veňiedz upľeťení išlo sa k pánu (Lišov KRU)
b. čipiek: palička (Myjava)
5. zahrotené drievko, ktoré pri údere vyskočí, blška: Aj sme sa hrávali na bu̯echu, to biu̯a taká janka, do tej sa dau̯a tá bu̯echa, taká palička (Závod MAL)