packa -y -ciek ž.
1. det. slabší úder: dať dieťaťu p-u na dlaň
2. det. ruka (význ. 1): daj ujovi p-u
3. expr. labka: mäkké mačacie p-y;
pacôčka -y -čok ž. zdrob.
páka -y pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč použ. na dvíhanie bremien al. na podvažovanie: oceľová p., nadvihnúť kmeň p-ou; fyz. jednoramenná, dvojramenná p.
2. súčiastka rozlič. strojov, mechanizmov: ovládacia, rýchlostná p., stlačiť p-u
● kniž. hybná p. rozhodujúci činiteľ; nasadiť, rozhýbať všetky p-y vyvíjať veľké úsilie;
pákový príd.: p. lis, p-é váhy;
páčka -y -čok ž. zdrob.
packa 1. p. úder 1 2. p. ruka 1
ruka 1. celá ľudská horná končatina; jej najspodnejšia časť s prstami slúžiaca na prácu a na držanie predmetov: zlomiť si ľavú ruku v predlaktí; jemné ženské ruky; niesť dieťa na rukách • tel. paža • expr. laba (veľká ruka): mal laby ako medveď • hovor. expr.: paprča • paprčka: dostať po paprčiach • hrub. pazúr: daj preč tie pazúry • det. packa: daj ujovi packu
2. p. rukopis
úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa
2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2
packa, -y, -ciek (zried. i pačka, -čiek) ž.
1. det. slabý, mierny úder (obyč. rukou): Priložila som im (deťom) na zaťaté päste po packe. (Šolt.) Vystrčil dlaň, na ktorú dostal dve mierne packy trstenicou. (Rys.)
2. det., fam. ručička, rúčka
● dať p-u niekomu podať ruku s miernym úderom do dlane: Či neznáš dať pačku pánu krstnému? (Kal.)
3. expr. nôžka, labka zvieraťa: mačacie p-y;
pacička, -y, -čiek ž. zdrob.
pačka p. packa
páčka p. páka
páka, -y, pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč, používaná na dvíhanie bremena;
fyz. jednoduchý stroj: jednoramenná, dvojramenná p.; dvíhať dačo p-ou; pren. Ťarcha útlaku zdvíhala páku odporu (Fr. Kráľ) budila odpor.
2. tech. súčiastka rôznych strojov, ktorou sa uvádzajú do pohybu: zapínacia p., zádržná p., riadiaca p., stlačiť p-u, prehodiť p-u
● kniž. byť hybnou p-ou niečoho hybnou silou; nasadiť, rozhýbať všetky p-y zainteresovať o vec všetkých, čo môžu pomôcť;
pákový príd.: p. rozvod, p. lis;
páčka, -y, -čok ž. zdrob.
(jedna) packa; (bez) packy; (k) packe; (vidím) packu; (hej) packa!; (o) packe; (s) packou;
(dve) packy; (bez) paciek; (k) packám; (vidím) packy; (hej) packy!; (o) packách; (s) packami;
(jedna) páčka; (bez) páčky; (k) páčke; (vidím) páčku; (hej) páčka!; (o) páčke; (s) páčkou;
(dve) páčky; (bez) páčok; (k) páčkam; (vidím) páčky; (hej) páčky!; (o) páčkach; (s) páčkami;