packa, -y, -ciek (zried. i pačka, -čiek) ž.
1. det. slabý, mierny úder (obyč. rukou): Priložila som im (deťom) na zaťaté päste po packe. (Šolt.) Vystrčil dlaň, na ktorú dostal dve mierne packy trstenicou. (Rys.)
2. det., fam. ručička, rúčka
● dať p-u niekomu podať ruku s miernym úderom do dlane: Či neznáš dať pačku pánu krstnému? (Kal.)
3. expr. nôžka, labka zvieraťa: mačacie p-y;
pacička, -y, -čiek ž. zdrob.
pačka p. packa
páčka p. páka
páka, -y, pák ž.
1. v jednom bode podopretá tyč, používaná na dvíhanie bremena;
fyz. jednoduchý stroj: jednoramenná, dvojramenná p.; dvíhať dačo p-ou; pren. Ťarcha útlaku zdvíhala páku odporu (Fr. Kráľ) budila odpor.
2. tech. súčiastka rôznych strojov, ktorou sa uvádzajú do pohybu: zapínacia p., zádržná p., riadiaca p., stlačiť p-u, prehodiť p-u
● kniž. byť hybnou p-ou niečoho hybnou silou; nasadiť, rozhýbať všetky p-y zainteresovať o vec všetkých, čo môžu pomôcť;
pákový príd.: p. rozvod, p. lis;
páčka, -y, -čok ž. zdrob.