pach -u m. čuchové vnemy (zápach, vôňa): kyslý p. vína, trpký p. potuchliny, kuchynské p-y
pach pachu pl. N pachy m. 1. (i po čom; z čoho) ▶ príznačná, čuchom vnímateľná stopa niečoho, niekoho; výrazne pôsobiaci (obyč. odpudivý) čuchový vnem: telesný, mužský, ženský p.; zvierací p.; p. zeme; p. zhoreniska; p. po cigaretách; p. z úst, zo skazených zubov; likvidácia nepríjemných pachov; všade cítiť odporný nemocničný p. – p. potu, moču, krvi; mať svoj prirodzený p. tela; pes zacítil známy ľudský p.; mesto bolo nasiaknuté pachmi; Voňalo [ležisko] korenistým pachom tlejúceho lístia i jarnými hubami. [R. Moric]; Vnímal pachy uponáhľaných ľudí, vône z oddelenia potravín. [P. Kubica] 2. expr. ▶ príznačné črty istého prostredia, pomery, ovzdušie, atmosféra: p. diaľok; Obľúbil si pach internátov, univerzitných domovov. [Š. Žáry]; Pán potrebuje slobodu, nezávislosť a pach staromládeneckého bytu. [M. E. Matkin]
pach 1. p. zápach 2. p. vôňa
vôňa vlastnosť niektorých predmetov, najmä kvetov vyvolávať príjemné čuchové vnemy (op. zápach, smrad): slabá, silná vôňa, vôňa pokosenej trávy • aróma (silná vôňa): aróma kávy • buket (vôňa vína) • pach: príjemný pach
zápach nepríjemný čuchový vnem (op. vôňa): odporný zápach horiacej gumy • smrad: smrad výfukových plynov • pach: pach potu • puch (silný zápach): pivničný puch • zhorenina (zápach po niečom zhorenom): cítiť zhoreninu • výpar (zmes zápachov, ktorá vzniká vyparovaním): kuchynské výpary • zried. záhor (pach po niečom rozpálenom)
pach, -u m. expr. zápach al. prenikavá vôňa, puch: p. spoteného tela, konský p., p. alkoholu, p. krvi; pach a puch (Hviezd.); V izbe bolo silne cítiť pach liekov. (Jégé) Z kuchyne sa kradol príjemný pach (Hor.) vôňa.
(jeden) pach; (bez) pachu; (k) pachu; (vidím) pach; (hej) pach!; (o) pachu; (s) pachom;
(štyri) pachy; (bez) pachov; (k) pachom; (vidím) pachy; (hej) pachy!; (o) pachoch; (s) pachmi;