pach pachu pl. N pachy m. 1. (i po čom; z čoho) ▶ príznačná, čuchom vnímateľná stopa niečoho, niekoho; výrazne pôsobiaci (obyč. odpudivý) čuchový vnem: telesný, mužský, ženský p.; zvierací p.; p. zeme; p. zhoreniska; p. po cigaretách; p. z úst, zo skazených zubov; likvidácia nepríjemných pachov; všade cítiť odporný nemocničný p. – p. potu, moču, krvi; mať svoj prirodzený p. tela; pes zacítil známy ľudský p.; mesto bolo nasiaknuté pachmi; Voňalo [ležisko] korenistým pachom tlejúceho lístia i jarnými hubami. [R. Moric]; Vnímal pachy uponáhľaných ľudí, vône z oddelenia potravín. [P. Kubica]
2. expr. ▶ príznačné črty istého prostredia, pomery, ovzdušie, atmosféra: p. diaľok; Obľúbil si pach internátov, univerzitných domovov. [Š. Žáry]; Pán potrebuje slobodu, nezávislosť a pach staromládeneckého bytu. [M. E. Matkin]