púčik p. puk1
puk1, -u m.
1. nerozvitý lístok al. kvietok rastliny: kvetné p-y (heč.); z ružičky p. (Horal); polorozvitý, zatvorený p.; Ruže boli v pukoch. (Vans.) Stromovie v parku ešte len v pukoch. (Vaj.); vyhnať p-y (Heč.); Toho rána sa ešte mnoho nových pukov ponalievalo. (Švant.) Ústa podobné ružovému puku (lask.) svieže, pekne krojené. Šuhajko — jak ružové puky (Hviezd.) krásny, švárny. Dámička svieža ani puk. (Ráz.); pren. Pozoroval, ako sa vyvinuje mnohsľubný puk jej osobnosti (Jégé) ešte nerozvinutá osobnosť. Rozvitie všetkého, čo v ňom (ľude) dosiaľ drieme v puku (Vlč.) nerozvité, utajené.
2. hovor. hnisavý vriedok, vyrážka na pokožke: p-y na tvári, vytláčať p-y;
púčik, -a i púčok, -čka m. zdrob. expr.: bot. vrcholové púčiky na vrchole; Dievča ako ružový, nerozvitý púčok (Vaj.) mladé, svieže; pren. p. mladosti raná mladosť; Pritíska k srdcu vrelému mať púčok ružový (Sládk.) dieťa;
púčkový príd.: p. kel zelenina, druh jemného kelu (ružičkový kel)