pántik ↗ pánt
pánt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨nem.⟩ 1. obyč. pl. pánty ▶ kovový mechanizmus skladajúci sa obyč. z dvoch častí slúžiaci na zavesenie dverí, dvierok, okien, okeníc, brán a pod. a na ich pohyb pri otváraní a zatváraní, záves: pevné, kvalitné pánty; kovové, titánové pánty; detail pántu kostolných dverí; výhoda nastaviteľných pántov; škrípanie, vŕzganie pántov; namazať, naolejovať pánty; vybrať, vyvesiť dvere z pántov; vymeniť na zárubni poškodený, odtrhnutý p.; dvierka na skrinke viseli iba na jednom pánte; Tresla dverami, div že nevyleteli z pántov. [V. Šikulová] ▷ stroj. klavírový pánt oceľový nerozoberateľný (nábytkový) tyčový záves, v minulosti súčasť krytu klaviatúry klavíra, klavírový záves
2. ▶ vodorovne upevnená žŕdka v kuríne, na ktorej sedáva hrabavá hydina (kury, morky); syn. bidlo: sliepky zleteli, poskákali z pántov; pánty nemajú byť okrúhle; Oči nám klipkali ako sliepkam na pánte. [Ľ. Zelienka]
▷ pántik -ka pl. N -ky m. zdrob.: filigránske pántiky; vtáčiky vo voliére poskakujú po pántikoch; Kikirikí na pántiky! Už je ránko, vstávaj, Janko! [riekanka]
◘ fraz. sedieť ako sliepky na pántiku byť usadený, sedieť tesne vedľa seba