pánt -a/-u m.
1. vodorovne upevnená žŕdka (v kuríne pre sliepky): sliepky sedia na p-e
2. obyč. mn. kovové páky, na kt. sú zavesené dvere al. obloky v zárubni: mosadzné p-y, zvesiť dvere z p-ov;
pántik -a m. zdrob.
pántik ↗ pánt
pánt -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨nem.⟩ 1. obyč. pl. pánty ▶ kovový mechanizmus skladajúci sa obyč. z dvoch častí slúžiaci na zavesenie dverí, dvierok, okien, okeníc, brán a pod. a na ich pohyb pri otváraní a zatváraní, záves: pevné, kvalitné pánty; kovové, titánové pánty; detail pántu kostolných dverí; výhoda nastaviteľných pántov; škrípanie, vŕzganie pántov; namazať, naolejovať pánty; vybrať, vyvesiť dvere z pántov; vymeniť na zárubni poškodený, odtrhnutý p.; dvierka na skrinke viseli iba na jednom pánte; Tresla dverami, div že nevyleteli z pántov. [V. Šikulová] ▷ stroj. klavírový pánt oceľový nerozoberateľný (nábytkový) tyčový záves, v minulosti súčasť krytu klaviatúry klavíra, klavírový záves 2. ▶ vodorovne upevnená žŕdka v kuríne, na ktorej sedáva hrabavá hydina (kury, morky); syn. bidlo: sliepky zleteli, poskákali z pántov; pánty nemajú byť okrúhle; Oči nám klipkali ako sliepkam na pánte. [Ľ. Zelienka] ▷ pántik -ka pl. N -ky m. zdrob.: filigránske pántiky; vtáčiky vo voliére poskakujú po pántikoch; Kikirikí na pántiky! Už je ránko, vstávaj, Janko! [riekanka] ◘ fraz. sedieť ako sliepky na pántiku byť usadený, sedieť tesne vedľa seba
pánt, -a/-u m.
1. žŕdka, na ktorú možno niečo zavesiť; žŕdka v kuríne, na ktorej sedávajú sliepky, bidlo: sliepky sedia na p-e, kohút vyletel na p.; sliepka padla z pántu (Kuk.);
2. obyč. v mn. č. kovové zariadenie, na ktorom sú zavesené dvere al. obloky, záves: vyvaliť dvere z pántov (Chrob.);
pántik, -a m. zdrob.: Kikirikí na pántiky! (detská riekanka a kohútovi)
pántik p. pánt
(jeden) pántik; (bez) pántika; (k) pántiku; (vidím) pántik; (hej) pántik!; (o) pántiku; (s) pántikom;
(štyri) pántiky; (bez) pántikov; (k) pántikom; (vidím) pántiky; (hej) pántiky!; (o) pántikoch; (s) pántikmi;