pánik p. švihák
švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána • hovor.: fešák • štramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáč • expr. frčkár • pejor.: fičúr • seladón • trocha pejor. frajer • hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandy • plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panák • pánik • pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)
pánik, -a, mn. č. -ovia/-ci m. pejor. vyparádený mladý muž, fičúr, pánko, panák: vyfintený p. (Vaj.); Vidí pred sebou pánika, ulízaného, navoňaného. (Chrob.) Uhol tvrdšej robote a stal sa pánikom. (Ondr.); mladý, namyslený pánik (Jes.)