pálenčiar [-(i)ar], páleník m kto vyrába, páli, pálenku s povolením vrchnosti: Janos Stary palenčzar dal restan 6 (JELŠAVA 1688); kdi palenčiarog (!) gednaly (ŠTÍTNIK 1691); aby poradok lepsi drzan bil, techda paleniczi sporadat sa magu, kterj abi pres chiru sefaruw zaden kus do krcsmj dati nesmely (B. BYSTRICA 1730); destillator: pálenjk (PS 1782)
P. atpn Johannes Palenyk (v Bátovciach 1491); z Walentom Palenykom (LADZANY 1598); pálenčiarka1, páleníčka ž: palenitcze Evce na palene dalo se režy (TRENČÍN 1653); služebnici tehož kaštila a panstvi pruščanskeho; urednik, klučar, pekar, pecar, pivovarci, palenička, zahradnik (VRŠATEC 1683 U2); aby žaden z krčzmaruw a kerčzmarek y palenčarek nesmel negaky napog opogny wydawat (SPIŠ 1694); paleneho panskeho od paleničzky, tkačzoweg ženy (M. KAMEŇ 1717); dalo se platu paleniczky na conventiu (V. JACOVCE 1774)
páleníčka, páleník p. pálenčiar