okenica -e -níc ž. obločnica (význ. 1, 2): zatvoriť o-e
okenica -ce -níc ž. 1. ▶ vonkajšia al. vnútorná snímateľná súčasť okna al. presklených častí stavby slúžiaca na zatemnenie, na ochranu pred slnkom, nepriaznivým počasím a pod.; syn. obločnica: vonkajšie, vnútorné okenice; plastové, hliníkové okenice; starý dom s drevenými okenicami; ktosi zabúchal na okenicu; pri odchode z chaty zamknite dvere, starostlivo pozatvárajte okná a okenice 2. zastaráv. ▶ vodorovná doska pod oblokom, podobločnica, podokenica, parapetná doska, parapet, obločnica: vykladať periny na okenice; deti sedeli na okenici a čakali; Vtáčik s červeným bruškom mu večer čo večer prilietal na okenicu [...]. [B. Belák] ▷ okenička -ky -čiek ž. zdrob.: zatvoriť okeničku
obločnica 1. ochranné krídlo na vonkajšej al. vnútornej strane obloka • okenica: zatvoriť okenice, obločnice • špaleta: obloky s hnedými špaletami
2. vodorovná doska pod oblokom • okenica • podobločnica • podokenica: kvety pestované na (pod)obločnici, (pod)okenici
okenica p. obločnica 1, 2
okenica, -e, -níc ž.
1. drevené al. plechové zariadenie, krídlo al. dvierka na zatemnenie al. chránenie obloka zvnútra al. zvonku, obločnica: Okenice sú spustené, akoby nikoho nebolo doma. (Al.) Odstrel okenicu, otvoril dvere a skúmal, či je izbička čistá. (Taj.)
2. obločný rám, obločnica: Chomáčový sneh lepí sa na okenice a sklené veľké tabule. (Jes.);
okenička, -y, -čiek ž. zdrob.
(jedna) okenica; (bez) okenice; (k) okenici; (vidím) okenicu; (hej) okenica!; (o) okenici; (s) okenicou;
(štyri) okenice; (bez) okeníc; (k) okeniciam; (vidím) okenice; (hej) okenice!; (o) okeniciach; (s) okenicami;