okenica -ce -níc ž. 1. ▶ vonkajšia al. vnútorná snímateľná súčasť okna al. presklených častí stavby slúžiaca na zatemnenie, na ochranu pred slnkom, nepriaznivým počasím a pod.; syn. obločnica: vonkajšie, vnútorné okenice; plastové, hliníkové okenice; starý dom s drevenými okenicami; ktosi zabúchal na okenicu; pri odchode z chaty zamknite dvere, starostlivo pozatvárajte okná a okenice
2. zastaráv. ▶ vodorovná doska pod oblokom, podobločnica, podokenica, parapetná doska, parapet, obločnica: vykladať periny na okenice; deti sedeli na okenici a čakali; Vtáčik s červeným bruškom mu večer čo večer prilietal na okenicu [...]. [B. Belák]
▷ okenička -ky -čiek ž. zdrob.: zatvoriť okeničku