obuch -a m.
1. plochá strana sekery al. valašky
2. kyjak, tĺk: udrieť o-om
● expr. (nie) je o-om (po hlave) udretý (nie) je hlúpy;
obuštek -a m. zdrob.
obuch -cha pl. N -chy m. 1. ▶ plochá, tupá časť sekery, valašky, motyky a pod. na opačnej strane ostria; syn. obušok: lesnícky štiepač s vymeniteľným obuchom; zatĺkať klince obuchom sekerky; rozbíjať hrudy obuchom motyky 2. ▶ nástroj, obyč. kus železa al. dreva s rukoväťou, slúžiaci napr. na drvenie, roztĺkanie, používaný v minulosti aj ako zbraň, obušok; syn. kyjak, tĺk: nosili železný o. za sárou; udrel zbojníka obuchom po hlave; Nakoniec dreveným obuchom ubili dno jamy. [Š. F. Muška] ◘ fraz. hovor. akoby bol obuchom [po hlave] udretý al. akoby ho bol niekto obuchom udrel a) je otupený, otrasený, omámený b) nechápavo sa tvári ▷ obuštek -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: [...] schytil do ruky obuštek a zakrútil ním ponad hlavu. [A. Habovštiak]
obuštek ↗ obuch
kyjak hrubá palica rozšírená na jednom konci • kyj: udrieť niekoho kyjakom, kyjom • budzogáň • buzogáň (ťažký kyjak, obyč. v rozprávkach) • obuch • tĺk (nástroj na roztĺkanie)
p. aj palica
obuch 1. plochá strana sekery • obušok
2. železný al. drevený nástroj na udieranie • kyjak • tĺk: buchnúť do niečoho obuchom, kyjakom, tĺkom • obušok • hovor.: pendrek • pelendrek (policajná zbraň na bitie)
obuch, -a m.
1. plochá strana sekery, valašky na opačnej strane ostria: Opiera sa bokom na obuch svojej valašky. (Chrob.) Poklepal obuchom sekery na povraz. (Hor.)
2. nástroj na udieranie, kyjak, tĺk (obyč. kus železa al. dreva s rukoväťou): Držal v ruke pod plášťom krátky železný obuch. (Jégé) Pochytí obuch ako kôl a zabije ju. (Škul.)
● hovor. je mi, akoby som bol o-om (po hlave) udretý, akoby ma bol o-om (niekto) udrel som otupený, otrasený, omámený; hovor. nie je o-om (po hlave) udretý nie je sprostý, hlúpy
(jeden) obuch; (bez) obucha; (k) obuchu; (vidím) obuch; (hej) obuch!; (o) obuchu; (s) obuchom;
(štyri) obuchy; (bez) obuchov; (k) obuchom; (vidím) obuchy; (hej) obuchy!; (o) obuchoch; (s) obuchmi;