obora, správ. zvernica, zverník
obora -ry obôr ž. ▶ väčší ohradený priestor vo voľnej prírode (v lese) určený na chov, dochovávanie divej zveri; syn. zvernica, zverník: muflónia, zubria o.; zriadiť rozľahlé obory pre divú zver; počas prehliadky obory videli jeleniu, srnčiu a danieliu zver; diviačie obory slúžia na odchov
obora p. správ. zvernica
obora, -y, obôr ž. (čes.) zverník (väčší ohradený lesný priestor na dochovávanie divej zveri): Chodí pytlačiť do panskej obory. (Urbk.) Takého jeleňa ani v kráľovských oborách nevídať. (Tim.)