nika [n-] -y ník ž. archit. výklenok v stene (na sochu ap.)
nika [n-] niky ník ž.
Nika [n-] Niky Ník ž.
Dominika1 [-n-] -ky -ník ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Domina -ny Domín, Dina Diny Dín; Nika Niky Ník
Nika [n-] Niky Ník ž. ⟨gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ ↗ i Dominika, Veronika
nika [n-] niky ník ž. ⟨tal.⟩ 1. archit., stav. ▶ polkruhovitý al. pravouhlý výklenok v stene (s rozličnou architektonickou úpravou a funkciou): n. s antickou sochou; socha patróna kostola v nike na priečelí; medzi mohutnými piliermi veže sú dve hlboké niky s lomeným záklenkom; niky na vykurovacie telesá; navrhnúť do kúpeľne niky, ktoré budú slúžiť ako úložný priestor 2. dopr. autobusová nika ▶ vyznačený rozšírený pruh cestnej komunikácie na autobusových zastávkach, umožňujúci autobusom zastaviť bez toho, aby bránili v premávke ostatným vozidlám 3. i ekologická nika ekol. ▶ súbor všetkých činiteľov prostredia (napr. teplota, svetlo, vlhkosť, potrava), na ktoré je určitý rastlinný al. živočíšny druh prispôsobený al. ktoré potrebuje na svoju existenciu
nika -y ž. ‹t›
1. archit. výklenok v hrúbke steny s okrúhlym alebo pravouhlým zaklenutím
2. ekol. začlenenie organizmu do štruktúry a funkcie ekosystému;
nikový príd.