novosedliak [-iak, -ák] m na sedliacky grunt osadený hofier, nový sedliak: zeme aby k sedliactwu Kmetowskemu, na kterem w tento čas nowosedlyak zustawa, slobodne užiwal (TURIEC 1677); nowosedlákuw chce swet míť s pažitních nás staroležákuw (BE 1794); -ov príd privl: Kmet Ondreg na nowosedlyakowem grunte biwal (TURIEC 1677); -iacky príd: pod nowosedláckími šátormi pozbíranú slowenčinu domagssú wi nasledugete (BA 1789)