nôta nôty nôt ž. ⟨lat.⟩ ▶ ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov, melódia, nápev: clivá, smutná, veselá, rezká n.; zapamätať si nôtu piesne; hrať známu, ťahavú nôtu; Ohmatávam ústnu harmoniku, lež nezmôžem sa na nôtu. [Š. Žáry]; Z husličiek vyšli také nôty, že by naisto aj najsmutnejšieho človeka rozveselili. [A. Habovštiak] □ hrať, spievať na ľudovú nôtu hrať, spievať ľudové piesne ◘ fraz. publ. naladiť sa/byť naladený na víťaznú nôtu (o športovcoch, o mužstve) vyvinúť maximum úsilia na dosiahnutie víťazstva, mať chuť vyhrávať; hrať/zahrať na nôtu/podľa nôty niekoho vyhovieť niekomu v niečom; padnúť si do nôty porozumieť si, zhodnúť sa; prejsť na inú/vážnejšiu/veselšiu/príjemnejšiu nôtu začať hovoriť o niečom inom, vážnejšom, veselšom, príjemnejšom; [to je] stará nôta to je už známa, opakujúca sa vec; trafiť niekomu do nôty/na nôtu al. uhádnuť niekomu nôtu ulahodiť niekomu v niečom, vystihnúť niečiu vôľu; vždy na jednu nôtu hudie opakuje stále to isté; začať inú nôtu al. prehodiť nôtu zmeniť spôsob reči, správania; začať spievať inú nôtu hovoriť inak ako predtým