nôta -y nôt ž. melódia, nápev: smutná n., zapamätať si n-u (piesne); hovor. chytiť n-u
● začať spievať inú n-u inak hovoriť ako predtým; trafiť niekomu (na) n-u, do n-y vystihnúť jeho vôľu
nôta nôty nôt ž.
nôta nôty nôt ž. ⟨lat.⟩ ▶ ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov, melódia, nápev: clivá, smutná, veselá, rezká n.; zapamätať si nôtu piesne; hrať známu, ťahavú nôtu; Ohmatávam ústnu harmoniku, lež nezmôžem sa na nôtu. [Š. Žáry]; Z husličiek vyšli také nôty, že by naisto aj najsmutnejšieho človeka rozveselili. [A. Habovštiak] □ hrať, spievať na ľudovú nôtu hrať, spievať ľudové piesne ◘ fraz. publ. naladiť sa/byť naladený na víťaznú nôtu (o športovcoch, o mužstve) vyvinúť maximum úsilia na dosiahnutie víťazstva, mať chuť vyhrávať; hrať/zahrať na nôtu/podľa nôty niekoho vyhovieť niekomu v niečom; padnúť si do nôty porozumieť si, zhodnúť sa; prejsť na inú/vážnejšiu/veselšiu/príjemnejšiu nôtu začať hovoriť o niečom inom, vážnejšom, veselšom, príjemnejšom; [to je] stará nôta to je už známa, opakujúca sa vec; trafiť niekomu do nôty/na nôtu al. uhádnuť niekomu nôtu ulahodiť niekomu v niečom, vystihnúť niečiu vôľu; vždy na jednu nôtu hudie opakuje stále to isté; začať inú nôtu al. prehodiť nôtu zmeniť spôsob reči, správania; začať spievať inú nôtu hovoriť inak ako predtým
melódia ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov • nápev • nôta: zapamätal si iba melódiu, nápev, nôtu, ale slová zabudol
nôta p. melódia
nôta, -y, nôt ž. melódia, nápev: veselá n.; plačlivá, zádumčivá, falošná n.; stará n., pren. už známa, opakujúca sa vec; spustiť n-u; pren. reč na celkom všednú nôtu (Gab.) reč o bežných, každodenných problémoch; (Hollý) zachoval si rýdzo domácu nôtu (Škult.) domáci ráz, charakter.
● húsť jednu (tú istú, včerajšiu) n-u hovoriť to isté ako predtým; húsť inú n-u hovoriť ináč ako predtým; (všade) počuť tú istú n-u o isté; začať inú n-u zmeniť spôsob reči, správanie; hovor. trafiť niekomu na n-u vystihnúť jeho úmysel; hovor. tancovať, pískať podľa jeho n-y robiť niekomu po vôli;
nôtka, -y, -tok ž. zdrob. expr.
nota p. nôta
nôta ž. (nota, nouta, nuta) 1. csl nápev, melódia: Tá piesen má inú nuotu (Likavka RUŽ); Hraľi, prauda, ňi takie nuote ako maďarskie bole, aľe ich čiernohorskie (V. Lom MK); Zaspievajme si pesňičku zo smutnou nuotou (Návojovce TOP); To sú teda pesnički, šak to ani nóti nemá (Zvončín TRN); Táto pesnička má peknú notu (Hrušové NMV); Zahraj mi na moju nutu! (Torysa SAB) F. kovácka nuota (Malatiná DK) - rytmické udieranie kladivom pri kutí železa; mláťiď do nvoti (V. Maňa VRB), držaď nótu (Dol. Súča TRČ) - rytmicky mlátiť obilie cepmi; vijít z noti (Kunov SEN) - hrať falošne; pomýliť sa; cahadz nouti (Sobrance) - spievať, vyspevovať; tomu dluha nouta (Brezina TRB) - dlho to trvá; trefiu̯ mu na notu (Brodské SKA) - ulahodil mu, urobil mu po chuti; má žutú notu (Brodské SKA) - zle spieva; priňesla ju nouta (Sobrance) - prišla nevhodne, doniesol ju čert; to bola nuota, kím sa tá pribrala! (St. Hory BB) - dlho sa chystala; spusťi_ctarú nuotu (Králiky BB) - často opakovať to isté (už známe); seďeu̯ tam na dve-tri nóti (Svätoplukovo NIT) - dlhú chvíľu; nemá to ani nóti, ani bóti (Lukáčovce HLO) - zmysel, ani hlavy, ani päty; starému spiévajú, na starú nvóta lecí (Bošáca TRČ) - mužovi hovoria to, čo sa týka ženy 2. (svetská) pieseň, pesnička: Nóta, to je pochabá pesňička (Turíčky LUČ); Ej, ši to za nóta! (Kameňany REV); Kec com bola mladá, lúbila som tancuvať, ňesťela som aňi jennu nuotu viňehať (V. Maňa VRB); Šicki nouti viśpivala dotedi (Bánovce n. Ond. MCH); Na drevo me ukruciľi slamu a zapaľiľi, poti_me śpivaľi noti (Pavlovce n. Uh. VK)
nouta p. nôta
nuta p. nôta
nôta [nô-, nó-, no-] ž melódia, nápev: Siládi Mihal velmi prepeknú žalostnú notu na citare jest hral (ASL 1603-04); muže se zpywati obecny notau (BK 1612); na lybežnu notu naprawene husle slyssyme (PP 1734); zwonky, ktere wedle nóty hlas wydawagu (KrP 1760); melodia: sladká nota spewu; praeludium: tancu nebo spewu začata nóta (KS 1763); newgete, čwo ge to nwota (BrV 1796); melodia: nota pisne (LD 18. st) F. awssak predce swu notu w ustech omalet se nestydj (DuH 1726) stále opakovať to isté; obawam se, aby banske mesta na notu a tanec nebožankich Modranou neviviedli (KEVICE 1638 E) aby ich nepodviedli; nôtečka dem: gaka ze to, gaka ta pekna notečka, kteru nam zahrala ta mila devecka (KC 1791)