Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

nôta -y nôt ž. melódia, nápev: smutná n., zapamätať si n-u (piesne); hovor. chytiť n-u

začať spievať inú n-u inak hovoriť ako predtým; trafiť niekomu (na) n-u, do n-y vystihnúť jeho vôľu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nôta ‑y nôt ž. (melódia)

nôta nôty nôt ž.

nôta nôty nôt ž.lat.⟩ ▶ ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov, melódia, nápev: clivá, smutná, veselá, rezká n.; zapamätať si nôtu piesne; hrať známu, ťahavú nôtu; Ohmatávam ústnu harmoniku, lež nezmôžem sa na nôtu. [Š. Žáry]; Z husličiek vyšli také nôty, že by naisto aj najsmutnejšieho človeka rozveselili. [A. Habovštiak]hrať, spievať na ľudovú nôtu hrať, spievať ľudové piesne ◘ fraz. publ. naladiť sa/byť naladený na víťaznú nôtu (o športovcoch, o mužstve) vyvinúť maximum úsilia na dosiahnutie víťazstva, mať chuť vyhrávať; hrať/zahrať na nôtu/podľa nôty niekoho vyhovieť niekomu v niečom; padnúť si do nôty porozumieť si, zhodnúť sa; prejsť na inú/vážnejšiu/veselšiu/príjemnejšiu nôtu začať hovoriť o niečom inom, vážnejšom, veselšom, príjemnejšom; [to je] stará nôta to je už známa, opakujúca sa vec; trafiť niekomu do nôty/na nôtu al. uhádnuť niekomu nôtu ulahodiť niekomu v niečom, vystihnúť niečiu vôľu; vždy na jednu nôtu hudie opakuje stále to isté; začať inú nôtu al. prehodiť nôtu zmeniť spôsob reči, správania; začať spievať inú nôtu hovoriť inak ako predtým

melódia ucelený, rytmicky usporiadaný rad tónov • nápevnôta: zapamätal si iba melódiu, nápev, nôtu, ale slová zabudol


nôta p. melódia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nôta, -y, nôt ž. melódia, nápev: veselá n.; plačlivá, zádumčivá, falošná n.; stará n., pren.známa, opakujúca sa vec; spustiť n-u; pren. reč na celkom všednú nôtu (Gab.) reč o bežných, každodenných problémoch; (Hollý) zachoval si rýdzo domácu nôtu (Škult.) domáci ráz, charakter.

húsť jednu (tú istú, včerajšiu) n-u hovoriť to isté ako predtým; húsť inú n-u hovoriť ináč ako predtým; (všade) počuť tú istú n-u o isté; začať inú n-u zmeniť spôsob reči, správanie; hovor. trafiť niekomu na n-u vystihnúť jeho úmysel; hovor. tancovať, pískať podľa jeho n-y robiť niekomu po vôli;

nôtka, -y, -tok ž. zdrob. expr.

nota p. nôta


nôta ž. (nota, nouta, nuta)
1. csl nápev, melódia: Tá piesen má inú nuotu (Likavka RUŽ); Hraľi, prauda, ňi takie nuote ako maďarskie bole, aľe ich čiernohorskie (V. Lom MK); Zaspievajme si pesňičku zo smutnou nuotou (Návojovce TOP); To sú teda pesnički, šak to ani nóti nemá (Zvončín TRN); Táto pesnička má peknú notu (Hrušové NMV); Zahraj mi na moju nutu! (Torysa SAB)
F. kovácka nuota (Malatiná DK) - rytmické udieranie kladivom pri kutí železa; mláťiď do nvoti (V. Maňa VRB), držaď nótu (Dol. Súča TRČ) - rytmicky mlátiť obilie cepmi; vijít z noti (Kunov SEN) - hrať falošne; pomýliť sa; cahadz nouti (Sobrance) - spievať, vyspevovať; tomu dluha nouta (Brezina TRB) - dlho to trvá; trefiu̯ mu na notu (Brodské SKA) - ulahodil mu, urobil mu po chuti; má žutú notu (Brodské SKA) - zle spieva; priňesla ju nouta (Sobrance) - prišla nevhodne, doniesol ju čert; to bola nuota, kím sa tá pribrala! (St. Hory BB) - dlho sa chystala; spusťi_ctarú nuotu (Králiky BB) - často opakovať to isté (už známe); seďeu̯ tam na dve-tri nóti (Svätoplukovo NIT) - dlhú chvíľu; nemá to ani nóti, ani bóti (Lukáčovce HLO) - zmysel, ani hlavy, ani päty; starému spiévajú, na starú nvóta lecí (Bošáca TRČ) - mužovi hovoria to, čo sa týka ženy
2. (svetská) pieseň, pesnička: Nóta, to je pochabá pesňička (Turíčky LUČ); Ej, ši to za nóta! (Kameňany REV); Kec com bola mladá, lúbila som tancuvať, ňesťela som aňi jennu nuotu viňehať (V. Maňa VRB); Šicki nouti viśpivala dotedi (Bánovce n. Ond. MCH); Na drevo me ukruciľi slamu a zapaľiľi, poti_me śpivaľi noti (Pavlovce n. Uh. VK)


nouta p. nôta


nuta p. nôta

nôta [nô-, nó-, no-] ž melódia, nápev: Siládi Mihal velmi prepeknú žalostnú notu na citare jest hral (ASL 1603-04); muže se zpywati obecny notau (BK 1612); na lybežnu notu naprawene husle slyssyme (PP 1734); zwonky, ktere wedle nóty hlas wydawagu (KrP 1760); melodia: sladká nota spewu; praeludium: tancu nebo spewu začata nóta (KS 1763); newgete, čwo ge to nwota (BrV 1796); melodia: nota pisne (LD 18. st)
F. awssak predce swu notu w ustech omalet se nestydj (DuH 1726) stále opakovať to isté; obawam se, aby banske mesta na notu a tanec nebožankich Modranou neviviedli (KEVICE 1638 E) aby ich nepodviedli; nôtečka dem: gaka ze to, gaka ta pekna notečka, kteru nam zahrala ta mila devecka (KC 1791)

nôta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nôta
G (bez) nôty
D (k) nôte
A (vidím) nôtu
L (o) nôte
I (s) nôtou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) nôty
G (bez) nôt
D (k) nôtam
A (vidím) nôty
L (o) nôtach
I (s) nôtami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NÔTA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 174×, celkový počet lokalít: 41, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KRIVÁŇ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 41×;
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 13×;
HRIŇOVÁ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 9×;
ČEKOVCE, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 8×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 8×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 7×;
ČIERNY POTOK, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 5×;
KRIVEC I (obec HRIŇOVÁ), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 5×;
RIMAVSKÉ JANOVCE, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA – 5×;
TREBEĽOVCE, okr. LUČENEC – 5×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu