marš
I. -u m. zastaráv.
1. voj. pochod, rázny krok: ísť parádnym m-om
2. pochod (skladba): zvuky m-u
II. cit. vyj. hrubú výzvu na odchod: m. von, m. odtiaľto
Mars -su/-sa D -su L -se m. (planéta)
Mars -sa D a L -sovi m. (boh)
marš -šu pl. N -še I -šami m.
marš cit.
Mars m. 1. -sa D a L -sovi mytol. ▶ v starorímskej mytológii boh vojny, praotec Rimanov: socha Marsa s kopijou, prilbou a štítom; chrám zasvätený Marsovi 2. -su/-sa D -su L -se astron. ▶ druhá najmenšia planéta slnečnej sústavy s priemerom 6 804 km, v poradí štvrtá od Slnka (podľa rímskeho boha Marsa): hornatý povrch Marsu; dlhoročné pozorovania Marsa; skúmať atmosféru a klimatické podmienky na Marse; vyslať sondy na orbitu Marsu ◘ fraz. hovor. akoby spadol z Marsu nechápavo sa tvári; hovor. čo si spadol/prišiel z Marsu? prečo sa tomu čuduješ, prečo o tom nič nevieš?; obyvateľské k 2 ↗ Marťan
marš1 -šu pl. N -še m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. star. voj. ▶ rázna pravidelná chôdza vojakov zoradených v útvare, pochod, energický krok: nacvičovať parádny m.; kráčať slávnostným maršom; v mnohých krajinách sa slávi koniec vojny, 8. máj, vojenským maršom; Nie som súci k dakoľkohodinovému maršu. [P. Jaroš] 2. zastaráv. ▶ hudobná skladba sprevádzajúca pochod vojska, pochodová skladba, pochod: smútočný m.; dychovka zahrala m.; z námestia zneli vojenské marše; klauni vyludzujú veselý m. na detských píšťalkách 3. šport. publ. ▶ úspešné napredovanie v súťaži; séria víťazstiev: recept na úspešný m. klubu; pokračovať vo víťaznom marši na svojej palubovke; mali za sebou parádny m. ôsmich zápasov
marš2 cit. ⟨nem. ‹ fr.⟩ 1. hovor. expr. ▶ vyjadruje nabádanie na pochod, vpred: tak ideme, m.; Šahóm, marš! - Anton pochoduje po izbe, vráža do stola, vracia sa k dverám, čelom vzad! [L. Ťažký] 2. obyč. vo funkcii prísudku hrub. ▶ vyjadruje silnú, veľmi dôraznú výzvu na odchod, ber sa, berte sa; syn. prac sa, practe sa: m. von!; m. do postele!; m. odtiaľto! m. z môjho domu!; Keby nemal toľko detí, chytil by som ho za golier a marš, viacej sa tu neukáž! [J. Balco]
marš1 -u m. ‹n < f < germ› zastaráv.
1. pochod (vojska)
2. pochodová skladba, pochod: smútočný m.
marš2 citosl. ‹n < f < germ› hovor. expr. vyjadruje
1. nabádanie k pochodu, vpred: tak ideme, m.
2. pejor. hrubá výzva na odchod, preč: m. von!
marš1 p. pochod 1
marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere
pochod 1. pravidelná chôdza v rytme; hudobná skladba v štvorštvrťovom takte • zastaráv. marš: ísť parádnym pochodom, maršom; dychovka hrala pochod, marš • defilé • hovor. defilírka (pochod pri slávnostnej prehliadke): súčasťou osláv bude defilé; defilírka miestnej posádky
2. p. sprievod 1 3. p. priebeh
von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonka • dovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, von • hovor.: vonka • vonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetrali • zried.: navon • navonok • nár. tavon
2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôr • nár. tavon
3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto! • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto! • expr.: strať sa • straťte sa • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím! • fraz. Tam sú dvere!
4. p. vonku 5. p. z 1
Mars1, -a m. u starých Rimanov boh vojny;
pren. vojna;
marsovský príd.: m. výraz tváre bojovný
Mars2, -a/-u m. jedna z planét blízkych našej Zemi
marš1, -u m. zastar.
1. pochod (obyč. vojenský), pochodovanie: parádny m. spôsob pochodu pri slávnostných príležitostiach;
2. pochodová pieseň, hudba, skladba: hrať, bubnovať m.; smútočný m.;
maršový príd.: m-á rota (Taj.) pešia
marš2 cit. hrubá, drsná výzva na odchod; ber sa!, berte sa!, prac sa!, practe sa!: A teraz: marš, nech sa pracú! (Jégé)
marš m. 1. vojenský pochod; pochodovanie: marš (Bobrovec LM, Štefanov SEN, Myjava) 2. pochodová pieseň, skladba: Muzikanťi hrali marš (Návojovce TOP); Dav si marš vihrávať (V. Bielice TOP) L. dau̯ jej zahrát marš (Turá Lúka MYJ) - chlapec dievčaťu, ktoré odmietlo na zábave tancovať 3. zastar. vojenský oddiel: Ja son išou̯ s petnáctin maršom a štrnásti marž išou̯ domou (Sebechleby KRU); Poton son šou̯ s treťin maršon (Pondelok RS)
marš cit. vyjadruje hrubú drsnú výzvu na odchod al. na vykonanie niečoho: Marž von! (Hor. Lehota DK); A marš do potoka s ňú! (Tek. Breznica NB); Veś sebe svojo grati a marž z mojeho domu! (Chmin. Jakubovany PRE)
Mars m lat 1. rímsky boh vojny: Mavors: bůh wógni, Mars (KS 1763) 2. astron jedna z planét slnečnej sústavy: Mars (obchádza Slnko) we dwuch letech (OP 1685); Mars ge jasna hwjezda neb planeta (Kal 18. st)
marš m fr/nem 1. vojenský pochod; pochodovanie: za stareho pana groffa dosty sme nepratel mely, ay biwaly welke marsse wogenske, wssak on wždy sa pri nas oprel a nedopustyl nam tak hrube ublyžowat (VRŠATEC 1685); kupilj sme sena try wozy na ten marss (KRUPINA 1692); banske mesta skrze marše vojenske obtežovane nebyli (MB 1759); predepsáni o osobitnich, které se w marssy neb gizděny pritrefiti můžu, prihodách (Kur 1782) 2. pochodová pieseň, skladba: dnes, zitra ti budu hratj, marss smutni trubitj (KC 1791) 3. odchod, obyč. na ďalekú cestu: mne pan Buh sstastliwe s predepsaneho marssu nawratil (PUKANEC 1734); w mesicy decembru prissel termin marssu z domu otcowského, Krystina slzyla, když se na swyu cestu nesstastnau oddala (MVP 18. st); -ovný príd: L. m-á kniha, m-é diárium denník obsahujúci záznamy o voj. pochodoch: wogenský lidé powinni gsu gednu porádnu marssownj knihu (diarium) ku temu koncy držeti; také w diarium marssowném wogenského čloweka, w tretjm punktě, predpisané poznamenáný wyswětlowati (sa bude) (Kur 1782)