Marína -ny Marín ž.
Marína -ny Marín ž. ⟨lat.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ zdrob. Marínka -ky -nok, Marínočka -ky -čiek
marína -ny marín ž. 1. námor. ▶ špecializovaný prístav al. časť prístavu chránená vlnolamom s mólami pre námorné jachty a menšie plavidlá, ktoré slúžia na rekreačné účely: celoročne otvorená m.; m. s luxusnými jachtami; letovisko s plážami a jachtárskou marínou; požičať si loď v maríne; niektoré hotely na ostrove majú svoje maríny 2. výtvar. ▶ umelecká krajinárska tvorba zobrazujúca more, morské pobrežie, prístavy s loďami, námorné bitky; obraz s takýmto motívom: zbierka obsahuje zátišia, poľovnícke motívy i maríny 3. hovor. zastar. ▶ plavidlá a ich posádky, námorníctvo: narukovať k maríne; Slúžil som pri maríne. [A. Chudoba]
marína -y ž. ‹f›
1. výtv. druh krajinomaľby zobrazujúcej voľné more, pobrežie, prístavy a námorné bitky
2. zastar. námorníctvo: slúžiť pri m-e
marína p. námorníctvo
námorníctvo súhrn plavidiel a ich posádok • hovor. zastar. marína • zastar. mornárstvo
marína, -y ž. zastar. námorné loďstvo; námorníctvo (Kuk.)