malta -y mált ž. stav. hmota pripravená z rozlič. zložiek (voda, vápno, cement, sadra, piesok, troska ap.) a použ. na spájanie muriva al. na omietanie: miešať m-u, spájať m-ou;
maltový príd.
malta -ty mált ž.
Malta -ty ž.
malta -ty mált ž. ⟨tal. ‹ gr.⟩ i stav. ▶ kašovitá hmota pripravená zmiešaním spojiva, plniva, prísad (cementu, vápna, piesku) a vody, používaná na spájanie muriva a na omietanie budov: kvalitná murovacia m.; čerstvá, zatvrdnutá cementová m.; sadrová omietková m.; špeciálna tepelnoizolačná m.; výroba suchých mált; miešačka na spracovanie malty; naniesť tenkú, hrubú vrstvu malty; hádzať maltu na stenu; spájať tehly maltou; Miešal som maltu priamo vo fúriku a z neďalekej kôlne nosil tehly. [P. Jaroš] ▷ maltička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Maltička jak kašička, keď ju pomíňame, komín bude hotový. [V. Ferko]
Malta -ty ž. 1. geogr. ▶ najväčší ostrov Maltského súostrovia v Stredozemnom mori medzi Sicíliou a severnou Afrikou: strategická poloha Malty; na Malte sa jazdí na ľavej strane 2. ▶ štát na rovnomennom ostrove a niekoľkých menších susedných ostrovoch, člen (britského) Spoločenstva, Maltská republika: hlavným mestom Malty je Valletta; roku 1798 Maltu obsadil Napoleon; priateľský medzištátny zápas s Maltou ▷ Malťan -na pl. N -nia m.; Malťanka -ky -niek ž.
malta -y ž. ‹t < g› stav. kašovitá hmota (po určitom čase tvrdnúca) používaná na spájanie stavebných prvkov a na omietanie: vápenná, cementová, sadrová m.; protiakustická m;
maltový príd.: m-á zmes
malta, -y, mált ž. kašovitá zmes piesku a vápna al. cementu s vodou na spájanie muriva al. omietky: cementová, hlinená, sadrová, šamotová, vápenná m.; stav. nadstavovaná al. predĺžená m. zlepšená rozličnými prísadami; hydraulická m. tuhnúca aj pod vodou; vzdušné m-y tuhnúce len na vzduchu;
maltový príd.: m-á výplň
malta ž. (maľta) mur. kašovitá hmota pripravená z piesku, vápna al. cementu a vody na spájanie muriva al. omietanie: Naberau̯ keľňou maľtu s kalfasu (Prievidza); Murári maltou obhadzujú múr (Bobrovec LM); Tej malti si veru málo narobil! (V. Rovné BYT) L. cimentová malta (Bošáca TRČ); vápená mau̯ta (Kunov SEN)
malta ž 1. kašovitá zmes piesku a vápna s vodou na spájanie muriva al. na omietku: prospessné bude též to, gestli se domy z malty kamenj wystawa (PH 1770); odlup kusstek muru, malti (HK 18. st); dobre malta wisicha (PR 18. st) 2. jantár: glessum: žiwica, málta (KS 1763); -ový príd k 2: glessarius: žiwicowy, máltowy (KS 1763)