Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst priezviská

muzika -y -zík ž. hovor.

1. hudba: spustiť m-u

2. dedinská tanečná zábava: vykrútiť dievča na m-e

3. zastaráv. kapela: cigánska m.

expr. za málo peňazí málo m-y za malý vklad nemožno čakať veľký zisk

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
muzika ‑y ‑zík ž.

muzika -ky muzík ž.lat. ‹ gr.⟩ 1. iba sg. hovor. ▶ umenie, ktorého estetickým vyjadrovacím prostriedkom je zvuk, predovšetkým tóny, hudba: príjemná gitarová m.; clivá cigánska m.; priaznivci tvrdej muziky; posedenie pri príjemnej živej muzike ktorú hrajú hudobníci osobne na podujatí; inklinovať k swingovej, džezovej muzike; hrať kvalitnú alternatívnu muziku; robiť muziku k filmu; v mladosti sa venoval rockovej muzike; pustite nejakú dobrú muziku!; z baru každú noc hučí m.; bez muziky nedokáže žiť; z počítača hrala m.; U nás doma sa bigbítová muzika nepočúvala. [Týž 2006]
2. ▶ tradičné, často (sláčikové) nástrojové združenie hráčov, (ľudových) muzikantov, ktorého produkcia je stredobodom ľudových podujatí, tanečných zábav a mnohých tradičných obradov, orchester, kapela, hudba: nefalšovaná cimbalová m.; goralská m. zo Ždiaru; na svadbe nám hrala ľudová m.; primáš cigánskej muziky; fašiangové obchôdzky maškár a muzík po dedinách; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň]; Z množstva domácich muzík sa predstavila ľudová terchovská kapela Bobáňovcov. [Sme 1998]
3. zastaráv. ▶ dedinská tanečná zábava: fašiangová m.; ísť na muziku; vykrútiť na muzike všetky dievčence; Nebolo takej muziky, na ktorej by sa nebol s niekým pobil. [Ľ. Zúbek]; Hrával po svadbách a svojimi husľami roztancoval na muzikách nejedny nohy. [A. Habovštiak]
fraz. chlapci od muziky hudobníci; mačacia muzika a) falošná, nezladená hra na hudobných nástrojoch b) kričanie, škriekanie; rozprávať hluchému o muzike nadarmo, bez úžitku, zbytočne niekomu niečo hovoriť; to je [] iná muzika (obyč. v replike) táto myšlienka, toto rozhodnutie a pod. sa mi viac pozdáva, toto je lepšie; tvrdiť/pritvrdiť muziku a) sprísňovať, sprísniť kritériá pri posudzovaní niekoho, niečoho b) publ. zvyšovať, zvýšiť tlak v hre na súpera ◘ parem. basa tvrdí muziku o dôležitosti prvku, ktorý udáva rytmus; za málo peňazí málo muziky a) za malú odmenu nemožno žiadať veľa práce b) výsledok býva primeraný vynaloženej námahe
muzička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1: stačilo by trochu muzičky a hneď by nám bolo veselšie; príjemná muzička, svojské texty, nezameniteľný hlas; pren. Zo striech cícerkom stekala voda, vycengávala na ciagľoch radostnú cupotavú muzičku. [V. Švenková]

muzika -y ž. ‹l < g› hovor.

1. hudba: počúvať m-u; slovenská m.

to je iná m. to je iná vec

2. kapela, najmä dedinská: cimbalová, cigánska m.

3. dedinská tanečná zábava: ísť na m-u

hudba 1. umenie vyjadrované tónmi; hudobné skladby; hra na hudobných nástrojoch • hovor. muzika: vážna, zábavná, tanečná hudba, muzika; pestovať hudbu, muziku

2. p. orchester, kapela


kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudbahovor. muzika: muzika spustila pochodhovor. banda (ľudová kapela): cigánska bandaskupina: folková skupinaorchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester


muzika 1. p. hudba 1 2. p. zábava 2 3. p. kapela


orchester hudobné teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo: filharmonický orchesterhudba: koncert vojenského orchestra, vojenskej hudbykapela (obyč. menší orchester): kráľovská, dvorná kapela; džezová kapelazastaráv. muzika: vyhráva kúpeľná kolonádová muzikahovor. banda (menšie ľudové hudobné teleso): vyhráva cigánska banda


zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

muzika, -y, -zík ž.

1. hovor. hudba;

pren. žart. plač, krik, hurhaj: Čo sme sa jej len trocha dotkli, bola muzika. (Tim.)

to je iná m. iná vec, iné; mačacia m. o falošnej hudbe, o kriku, vresku;

2. hovor. kapela, najmä dedinská: V nedeľu zavítala do nášho mesta muzika svätojurská. (Kuk.); m. vyhráva;

3. ľud. tanečná zábava, obyč. dedinská: ísť, chodiť na m-u;

4. zastar. učebný predmet na stredovekých latinských školách; hudobné umenie

Morfologický analyzátor

muzika podstatné meno, ženský rod

(jedna) muzika; (bez) muziky; (k) muzike; (vidím) muziku; (o) muzike; (s) muzikou;

(štyri) muziky; (bez) muzík; (k) muzikám; (vidím) muziky; (o) muzikách; (s) muzikami;


mužík podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) mužík; (bez) mužíka; (k) mužíkovi; (vidím) mužíka; (o) mužíkovi; (s) mužíkom;

(dvaja) mužíci, mužíkovia; (bez) mužíkov; (k) mužíkom; (vidím) mužíkov; (o) mužíkoch; (s) mužíkmi;

Muzika Muzika
muzika
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) muzika
G (bez) muziky
D (k) muzike
A (vidím) muziku
L (o) muzike
I (s) muzikou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) muziky
G (bez) muzík
D (k) muzikám
A (vidím) muziky
L (o) muzikách
I (s) muzikami

mužík
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) mužík
G (bez) mužíka
D (k) mužíkovi
A (vidím) mužíka
L (o) mužíkovi
I (s) mužíkom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) mužíkovia
N (štyria) mužíci
G (bez) mužíkov
D (k) mužíkom
A (vidím) mužíkov
L (o) mužíkoch
I (s) mužíkmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MUZIKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 119×, celkový počet lokalít: 29, najčastejšie výskyty v lokalitách:
OCHODNICA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 24×;
KLOKOČINA (obec NITRA), okr. NITRA – 17×;
CHRENOVÁ (obec NITRA), okr. NITRA – 15×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 8×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 5×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 3×;
KLENOVÁ, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 3×;
RADOĽA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 3×;
UBĽA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 3×;
VRÁBLE, okr. NITRA – 3×;
...
Priezvisko MUŽIKA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 14×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŠALGOVCE, okr. TOPOĽČANY – 1×;
ŠULEKOVO (obec HLOHOVEC), okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 1×;
ŽELIEZOVCE, okr. LEVICE – 1×;
LEOPOLDOV, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 1×;
SVRBICE, okr. TOPOĽČANY – 1×;
TEKOVSKÉ LUŽANY, okr. LEVICE – 1×;
DEVÍNSKA NOVÁ VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor