mudrák -a mn. -ci m. expr. kto rád mudruje, mudrlant: dedinskí m-i;
mudráčka -y -čok ž.;
mudrácky príd. i prísl.;
mudráctvo -a -tiev s. mudrovanie
mudrák -ka pl. N -áci G -kov m. expr., často pejor. ▶ kto rád mudruje, nahlas sa niečím z rozličných strán zaoberá, uvažuje, premýšľa nad niečím (obyč. samoúčelne, bez prínosu, naprázdno); syn. mudrlant: ktorý m. toto vymyslel?; si ty ale m., načo by si sa učil hrať na trúbke, keby si už vedel?; Vari ho njj epoznám, mudráka mudráckeho? V jednom kuse čosi vyhutuje. [P. Karvaš]; Iba nedávno mu vysvetľoval, že čas po nečase nemusí byť pekné počasie, ako si to myslia všetci mudráci. [D. Dušek] ▷ mudráčka -ky -čok ž.: príhody o líške mudráčke
mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant
mudrák, -a, mn. č. -ci m. často iron. kto rád hĺba, rozmýšľa, mudruje, obyč. jalovo, mudrlant: Starý Šaliva bol dedinský filozof, mudrák, ako sa hovorí. (Min.);
mudráčka, -y, -čok ž.;
mudrácky príd. i prísl.: m-e reči, výmysly; m. hovoriť;
mudráctvo, -a, -tiev str. jalové, samoúčelné rozmýšľanie, mudrovanie
(jeden) mudrák; (bez) mudráka; (k) mudrákovi; (vidím) mudráka; (ó) mudrák!; (o) mudrákovi; (s) mudrákom;
(traja) mudráci; (bez) mudrákov; (k) mudrákom; (vidím) mudrákov; (ó) mudráci!; (o) mudrákoch; (s) mudrákmi;