mucha -y múch ž. dotieravý dvojkrídly hmyz, zool. Musca: m. bzučí, štípe; chytať m-y
● slabý, dotieravý ako m.; ožiť ako m. na jar stať sa živým, čulým; padali ako m-y; ani m-e neublíži je dobrý; → jedným úderom zabiť dve m-y; expr. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; mať m-y (v hlave) mať vrtochy; vie, od čoho m-y dochnú, kapú a) je labužník b) dobre pozná výhody;
mušací, muší príd.: m. bzukot; šport. m-ia váha najnižšia váhová kategória v boxe a zápasení;
mušisko -a -šísk s., N a A jedn. i ž. zvel.
mucha muchy múch ž. ▶ veľmi rozšírený, dobre lietajúci dvojkrídly hmyz s jedným párom blanitých krídel a krátkymi tykadlami z čeľade muchovitých, vyskytujúci sa často v blízkosti ľudských príbytkov: m. mäsiarka; roj múch; sieťka proti muchám; muchy bzučia, štípu; chytať, odháňať muchy; muchy sú prenášačmi rôznych ochorení; m. vletela do pavučiny; zabíjať muchy mucholapkou □ zool. mucha domáca syn. mucha domová Musca domestica najbežnejšia a najhojnejšie sa vyskytujúca mucha sivočiernej farby so štyrmi čiernymi pozdĺžnymi pásikmi na hrudi; mucha tse-tse Glossina palpalis mucha prenášajúca v rovníkovej Afrike krvné bičíkovce, pôvodcov spavej choroby, syn. bodavka tse-tse ◘ fraz. byť dotieravý ako mucha neustále niekoho obťažovať; byť slabý ako mucha [na jeseň] byť veľmi slabý, nevládny; chytá sa/letí na to ako mucha na med/lep o niečom, čo sa páči, o čo je veľký záujem; ísť za niekým ako muchy za cukrom byť dotieravý, vtierať sa, vnucovať sa niekomu; lepiť sa na niekoho ako muchy na mucholapku prejavovať intenzívny záujem o niekoho (obyč. o dievčatách vo vzťahu k určitému chlapcovi); ľudí ako múch veľa ľudí; ľudia umierali/padali ako muchy ľudia hromadne umierali; ožiť ako mucha na jar stať sa čulým, živým; to je [mu] toľko ako psovi mucha to je veľmi málo, nestačí to; je ticho, že by bolo počuť muchu preletieť je veľké ticho; mať svoje muchy byť vrtošivý, rozmarný, náladový; mucha mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; neublížil by/neublíži ani muche je to veľmi dobrý, mäkký človek; toľko, čo by mucha na krídle uniesla veľmi málo; vie, od čoho muchy kapú/dochnú a) dobre pozná výhody b) vie, čo je dobré, chutné; zabiť dve muchy jednou ranou/jedným úderom naraz urobiť dve veci ◘ parem. muchy lapá, [a] voly púšťa zle hospodári, gazduje ▷ zdrob. ↗ muška1; mušisko -ka mušísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: na stôl sadlo obrovské m.; riadne ma hnevá tá m. na monitore; mušiská jedny, heš!; Môj ránhojič tvrdil, že práve tie mušiská roznášajú čiernu pliagu. [A. Masár-Tatranský]
chúťka chvíľkové zaujatie pre niečo, chvíľková túžba za niečím, obyč. zmyselná: poddávať sa telesným chúťkam, dobyvačné chúťky • vrtoch • rozmar: ženské vrtochy, rozmary • hovor. kapric: to je iba detský kapric • hovor. expr. fanta: pochytila ju fanta • hovor. expr. mucha: mať muchy
mucha 1. p. chúťka 2. p. slabina
slabina slabé, zraniteľné miesto (najmä v psychickom ustrojení človeka) • nedostatok • chyba: je si vedomý svojich slabín, nedostatkov, chýb • slabosť • slabá stránka: alkohol je jeho slabosť • kaz: charakterové kazy • hovor. mínus • hovor. expr. mucha
mucha, -y, múch ž.
1. veľmi rozšírený dvojkrídly hmyz zdržujúci sa najmä blízko ľudských príbytkov; zool. m. domová (Musca domestica); m. tse-tse žijúca v tropických krajoch, prenášajúca spavú nemoc; roje múch; m-y bzučia, štípu; dotieravý ako m.; slabý ako m. veľmi; je ticho, že by bolo počuť m-u preletieť úplne ticho; ľudí ako múch veľa
● ľudia padali, mreli ako m-y hromadne umierali; ožil ako m. na jar začína byť čulý, živý; neublíži ani m-e je to dobrý, mäkký človek; zabiť dve m-y jednou ranou naraz odbaviť, urobiť dve veci; to je mu toľko ako psovi m. veľmi málo; toľko, čo by m. na krídle uniesla veľmi máli; žart. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; hovor. žart. vie, od čoho muchy dochnú, kapú pozná účinné prostriedky; ľudia idú, letia, chytajú sa na to ako m-y na med (na lep) páči sa to, má to dobrý odbyt;
2. v mn. č. hovor. vrtochy, rozmary: Má i on vlastenecké muchy. (Kuk.);
mušací i muší, -ia, -ie príd.: m-ie krídla; m-ie vajíčka; m. bzukot; šport. mušia váha najľahšia váha pri boxe;
mušisko, -a, -šísk str. i ž. zvel.
(jedna) mucha; (bez) muchy; (k) muche; (vidím) muchu; (ó) mucha!; (o) muche; (s) muchou;
(dve) muchy; (bez) múch; (k) muchám; (vidím) muchy; (ó) muchy!; (o) muchách; (s) muchami;