mucha, -y, múch ž.
1. veľmi rozšírený dvojkrídly hmyz zdržujúci sa najmä blízko ľudských príbytkov; zool. m. domová (Musca domestica); m. tse-tse žijúca v tropických krajoch, prenášajúca spavú nemoc; roje múch; m-y bzučia, štípu; dotieravý ako m.; slabý ako m. veľmi; je ticho, že by bolo počuť m-u preletieť úplne ticho; ľudí ako múch veľa
● ľudia padali, mreli ako m-y hromadne umierali; ožil ako m. na jar začína byť čulý, živý; neublíži ani m-e je to dobrý, mäkký človek; zabiť dve m-y jednou ranou naraz odbaviť, urobiť dve veci; to je mu toľko ako psovi m. veľmi málo; toľko, čo by m. na krídle uniesla veľmi máli; žart. m. mu sadla na nos hnevá sa pre maličkosť; hovor. žart. vie, od čoho muchy dochnú, kapú pozná účinné prostriedky; ľudia idú, letia, chytajú sa na to ako m-y na med (na lep) páči sa to, má to dobrý odbyt;
2. v mn. č. hovor. vrtochy, rozmary: Má i on vlastenecké muchy. (Kuk.);
mušací i muší, -ia, -ie príd.: m-ie krídla; m-ie vajíčka; m. bzukot; šport. mušia váha najľahšia váha pri boxe;
mušisko, -a, -šísk str. i ž. zvel.