mucha ž.
1. csl dotieravý dvojkrídly hmyz, zool. mucha domáca (Musca domestica): To ťi iďe käďeakí hit, muchi, ovadi (Žaškov DK); Len kobe náz ňebole muche pohoršuvale (Čelovce MK); Čo tí muchi tak ščípu, bude pršat? (Vištuk MOD); Najbarźi do kuchňi śe pchaja muchi (Dl. Lúka BAR)
F. vojsko padalo jag muchi (Studenec LVO) - hromadne hynulo; slabi jag mucha (Markušovce SNV) - veľmi slabý; má sa ako mucha f kiseľu (Rim. Píla RS) - má sa zle; to je ako psovi mucha (Okoličné LM), to jak psu mucha (Brezina TRB) - to je málo; zo šetkého sa viškrábau̯ jag mucha z omáčki (Svätoplukovo NIT) - vždy si vedel poradiť; ľipňe za ňou ako mucha za medom (Tlmače LVI) - veľmi sa na ňu citovo viaže; ví, ot čeho muchi kapú (Vištuk MOD) - vie, čo mu je prospešné; ani muche neublíží (Honce ROŽ) - je ohľaduplný; má hluchú muchu v uchu (Mošovce MAR) - žart. nepočuje (obyč. pri roztržitosti al. nepozornosti); mucha mu salla na nos (Brestovany TRN) - nahneval sa; hňeď jej mucha sadňe na nos (Pukanec LVI) - rýchlo sa nahnevá; aj muchu bolo pošúť preleťeť (Revúčka REV) - bolo veľmi ticho; dobrá psovi mucha, keď_u len oňuchá (Bošáca TRČ) - niekedy stačí aj málo; ľepši psu mucha jak poza ucha (Dl. Lúka BAR) - lepšie niečo ako nič; aňi mucha ňie je bez brucha (Krivá DK) - jesť musí každý; na muchu netreba íci s kijanicú (Trenč. Závada TRČ) - každý problém treba riešiť primeraným spôsobom; ťicho, muchi, oľej vezú! (Rim. Píla RS) - žart. výzva deťom, aby mlčali
2. v dvojslovných názvoch iných druhov hmyzu: konská mucha (Hlboké SEN); koňska muha (Čečejovce MOL); volská mucha (Kráľová GAL); strečková mucha (Lamač BRA) - bodavý hmyz kladúci vajíčka pod kožu dobytka a) zool. ovad (Tabanus), b) zool. strečok (Oestrus); obarená mucha (Nedanovce TOP); vodná mucha (Ratkovo MAR) - a) zool. vážka (Libellula), b) zool. šidlo (Aeschna); zapluvácá mucha (Nitr. Hrádok NZ) - mucha znášajúca larvy do mäsa, zool. mäsiarka (Sarcofaga); sľepá mucha, psia mucha (V. Straciny MK) - muche podobný bodavý hmyz hnedej farby, zool. izbovka bzikavá (Fannia canicularis)
3. miest. novohr, čiast. száh, pov, obyč. mn. č. pehy na tvári: Ždi na jar mává tvár samú muchu (Lubina NMV); muche (Ľuboreč LUČ); muchi (Lakšár. N. Ves MAL, Hlboké SEN, Bučany HLO, V. Orvište PIE)
4. iba mn. č. csl expr. vrtochy, rozmary: Tá má šakovia muchi (Revúca); Často mávav muchi, kolkorází sa aj tíden z nikím neviprávav (Brestovany TRN); Ja poznam tvojo muhi! (Markušovce SNV)
F. veď ja té muchi s ťeba vižeňiem! (Ležiachov MAR) - prinútim ťa polepšiť sa; mušací i muchací príd. k 1, 2: Uš tam (na mäse) boľi mušacie vajíčka naklaďené (Socovce MAR); muchacá potvóra (Bánovce n. Bebr.)
L. muchací jastriab (Papradno PB) - druh osy požierajúci muchy, zool. osa útočná (Paravespula germanica)
mušací p. mucha