muž -a mn. -i/-ovia m.
1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.; hovor. žabí m. potápač
2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a
3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov
4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a
● sú ako jeden m. jednotní; slovo robí m-a;
mužský
I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor; gram. m. rod; to je m-á robota chlapská
● m-á ruka pevné vedenie;
mužsky prísl.;
mužskosť -i ž.;
mužík1 -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;
mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4
II. mužský m. zastaráv. muž, chlap
mužík2 -a mn. -ci m. sedliak v cárskom Rusku: ruský m.;
mužícky príd.
mužík -a m. ‹r› (v starom rus. prostredí) roľník, sedliak;
mužícky príd.: m-a bieda
muž, -a, mn. č. -ovia/-i m.
1. dospelý človek mužského pohlavia, chlap: mladý, starý m., dospelý m.; slobodný m. neženatý; dospieť v muža; (svorne) ako jeden m. jednotne, spoločne; (všetci) do posledného muža (bojovali); vodný m. (v rozprávkach) vodník; hovor. traja ľadoví muži (Pankrác, Servác, Bonifác) o dňoch 12., 13., 14. mája, keď býva obyčajne chladno;
2. nositeľ vynikajúcich mužských vlastností, napr. smelosti, vytrvalosti, sily: pravý, celý, tvrdý m.; veľkí mužovia vynikajúce osobnosti; dokáž, že si m., správaj sa ako m.
● slovo robí muža nevážime si toho, kto nevie dodržať dané slovo;
3. manžel: vziať si niekoho za muža vydať sa za niekoho; jej zákonitý a poslušný muž (Gab.);
4. v armáde vojak bez hodnosti: päťdesiat m-ov a jeden dôstojník;
mužík1, -a, mn. č. -kovia/-ci m. zdrob. expr. k 1;
mužíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr. k 1, hypok. k 3
mužík1 p. muž
mužík2, -a, mn. č. -ci m. (rus.) sedliak v cárskom Rusku: ruský m.;
(jeden) mužík; (bez) mužíka; (k) mužíkovi; (vidím) mužíka; (ó) mužík!; (o) mužíkovi; (s) mužíkom;
(traja) mužíci, mužíkovia; (bez) mužíkov; (k) mužíkom; (vidím) mužíkov; (ó) mužíci, mužíkovia!; (o) mužíkoch; (s) mužíkmi;