muška, -y, -šiek ž.
1. zdrob. expr. mucha;
2. rôzny drobný okrídlený hmyz: vtáci chytajú m-y; svätojánska m. (Lampyris nocticula) druh hmyzu, ktorý svetielkuje
● už mu m-y ožívajú začína byť živý, bujný;
3. ryb. umelá návnada v podobe mušky;
4. časť mieriaceho zariadenia na strelných zbraniach
● mať niekoho, niečo na m-e, vziať si niekoho, niečo na m-u sledovať, pozorovať, prenasledovať;
5. zastar. upravený chĺpok fúzov pod spodnou perou: Tak skladá i on o muške alebo o fúzoch pána učiteľa. (Ráz.)
6. v mn. č. zastar. železá, putá: Ak mi ešte jeden baran zhynie, dám ťa na mušky a do temnice. (Kuk.)