mrva -y mŕv ž. pomrvené seno al. iné suché rastliny: ďatelinová, senná m.
mrva mrvy mŕv ž. ▶ pomrvené steblá sena, slamy al. iných suchých rastlín: ďatelinová m.; m. voňavej trávy; kŕmiť dobytok mrvou; Spotil som sa a prach či senná mrva ma začínajú na pokožke štípať. [P. Jaroš]; Odvšadiaľ im [vojakom] trčí slama, voňajú mrvou. [L. Ťažký]; Metala [kobyla] zadkom do povaly tak, že z nej triesky fŕkali a sypala sa mrva. [J. F. Kunik]
mrva, -y, mŕv ž.
1. nadobro pomrvené steblá, napr. sena, slamy ap.: senná m.;
2. smeť, smietka: Skôr vidíme mrvu v oku blížneho ako brvno v oku svojom (bibl.) radšej si všímame cudzie malé chyby ako veľké chyby vlastné;
pren. malá, nepatrná vec: Tam výkruty a prekruty o mrvu. (Hviezd.)
3. nár. mrvy mrvance: rascovica s mrvami (Kuk.);
4. zried. mrvenica, trmavrma, tlačenica: V mrve sa mihne známa tvár. (Žáry)
(jedna) mrva; (bez) mrvy; (k) mrve; (vidím) mrvu; (ó) mrva!; (o) mrve; (s) mrvou;
(štyri) mrvy; (bez) mŕv; (k) mrvám; (vidím) mrvy; (ó) mrvy!; (o) mrvách; (s) mrvami;